Aj u nás máme zákon, ktorý sa hrdí názvom: Zákon na ochranu nefajčiarov (377/2004, Z.z.). V praxi však veľmi nefunguje.
Nefajčiarske zóny v reštauráciách sú skôr jeho výsmechom – hlavne ak sú od fajčiarskych oddelné kvetinovou stenou alebo je primerané vetranie zabezpečené otvorením okna či sa v čase podávania obedov, jednoducho odstránia zo stolov popolníky.
Cigarety v stánku si nekúpi snáď iba škôlkar – nedovidí totiž do okienka. Hocikto vyšší nakoniec z nejakého s cigaretami odíde a nikto sa ani nepozastaví nad tým, že nemá ešte 18 rokov.
Zákon zakazuje fajčenie i v priestoroch základných a stredných škôl. Nie deťom, tie rieši školský poriadok, ale učiteľom, ktorí deti vychovávajú. Veľa škôl však napriek zákonu fajčiarne pre svojich zamestnancov má a tak po prestávke spolu s vyučujúcim vstupuje do triedy aj „vôňa“ cigaretového dymu. A výchova sa môže začať. Zostáva len dúfať, že aspoň v materských školách je to inak.
„Chránené“ sú deti aj na ihriskách – pred vlastnými rodičmi, ktorí o zákaze fajčenia na detských ihriskách asi ani nevedia. No keď nie zákon, možno by ich zaujal aspoň fakt, že práve na deti pôsobí cigaretový dym najnebezpečnejšie. Ale to im už určite niekto povedal.
Ak aj fajčiar na zastávke MHD náhodou odstúpi 4 metre od nástupšťa, je výsledný efekt na preplnenej zastávke rovnaký, ako keby stál hocikde na zastávke. Navyše, ak chce cigaretu zahasiť, aj tak musí ísť k smetnému košu, ktorý je priamo na zastávke. Ak by cigaretu zahasil na zemi, môže byť pokutovaný za nedodržiavanie verejného poriadku a čistoty. O pokute fajčiarovi na zastávke za samotné fajčenie som ešte nepočula. Ale môže to byť až 5000 korún.
Ani varovné označenie na baleniach cigariet či zákaz predaja cigariet v predajniach bez stojanov na cigarety nefajčiarov veľmi neochráni. Možnosť však nefajčiari majú. Môžu sa chrániť sami. Ak nájdu nefajčiarsky podnik, tak sú v bezpečí. Na zastávkach by mohli nosiť rúšky. Alebo sa môžu presťahovať do Bhutánu. Je to prvá krajina na svete, v ktorej je zakázané predávať tabak a fajčiť na všetkých verejných miestach. Fajčí tam vraj iba 1% ľudí, tak ak aj niekto zákon porušuje, na to, aby sa s ním stretli treba veľmi veľkú náhodu.
Chráni či nechráni náš zákon nefajčiarov?
Talianskym fajčiarom odzvonilo. Od nedele platí zákon, ktorí ich z barov, reštaurácií a kaviarní bez ventilácie vykazuje na ulicu. Zákon asi ťažko odučí niekoho fajčiť, môže však ochrániť tých, ktorí nefajčia. Ak sa dodržiava. Taliani majú šťastie. Že sa to u nich s ochranou nefajčiarov myslí vážne, bolo jasné už v prvých hodinách. Väčšinou médií prebehla správa o pokute 27 eur mladíkovi, ktorý si napriek zákonu zapálil. Pokutu dostal i majiteľ baru - za to, že mu v tom nezabránil. Síce len 50 eur, no v budúcnosti to môžu byť až dve tisícky.