„Dobrý deň. Čím vám poslúžim?“ usmial sa mladý predavač.
„Chceli by sme pre deti nejaké zvieratko. Viete, aby sa naučili zodpovednosti a aby sa o niečo pravidelne starali. Niečo malé, nenáročné...“ prehovoril muž.
„Odporúčam morča,“ ukázal predavač na drevenú debničku na zemi vedľa pultu.
„Ideálne pre začínajúcich chovateľov. Potrebujú len jedlo,“ a vytiahol na stôl vrecko s nápisom Krmivo pre malé hlodavce „vodu a občas trochu čerstvej zeleniny alebo ovocia prípadne suchý chlieb“ a priložil k vrecku dve malé biele keramické misky a nádobku na napájanie. „A keď budú deti chcieť, môžu ho dokonca zobrať aj von.“
„A nesmrdia?“ spýtala sa žena a nedôverčivo nakúkala do debničky.
„Ak mu budete pravidelne vymieňať hobliny,“ predavač sa natiahol po ďalšie vrecko a položil ho na pult „ani nebudete vedieť, že ho máte.“
„Sú dlhosrsté i krátkosrsté, mimoriadne prítulné,“ pokračoval po chvíli.
Obaja dospelí sa nahli nad drevenú debničku a potom žena ukázala na jedno z morčiat. „Toto dlhosrsté.“
„Mimochodom, je to samček – aby ste vedeli aké mu vybrať meno,“ usmial sa predavač a položil vrchnák na krabicu so zvieraťom.
„A ešte toto, aby som nezabudol,“ vytiahol spod pultu malú krabičku.
„Nabíjačka. Raz za mesiac ho treba strčiť do elektriky. Stačí na noc. V hypermarkete by ste našli modely, čo vydržia aj dlhšie, tieto roboty sú však najvernejšou kópiou skutočných zvierat, aké si kedysi chovali ľudia. No a v prípade, že by niečo nefungovalo – je tam aj kontakt na výrobcu.“
