Zdvihol zo zeme kameň, hodil ho dole a počítal. ....dvadsať, dvadsaťjeden, dvadsaťdva, dvadsaťtri...
Po chvíli sa zamyslel, prestal počítať, priložil si ruky k ústam a zakričal do jamy: „Úúú!“ Potom si priložil ruku k uchu a čakal. V tej chvíli však zbadal, že na neho už kývajú ostatní chlapi. Koniec prestávky, treba pokračovať v stavbe.
O pár dní dokončili prvú časť stavby. No, dokončili. Ako vždy zostala kopa rozbitého betónu, železa a iného stavebného bordelu. Treba objednať auto, naložiť ho, odviezť na skládku – potrvá to ešte aspoň dva dni. Zase jeden stratený víkend. Robotník v oranžových montérkach sa zamyslel a spomenul si na jamu. Vyzerala dosť hlboká a nie je ani tak ďaleko. Ušetria za odvoz a snáď to stihnú ešte dnes. Zavolal pár chlapov, naložili čo sa dalo na táčky a odviezli k jame. Do večera zmizla kopa bordelu v útrobách skruže.
Vzápätí putoval do jamy aj zvyšok odpadu zo staveniska. Jama sa čoskoro stala v okolí populárna, netrvalo dlho a začali do nej vyvážať odpad aj z ostatných stavieb a nielen to. Skládka za mestom už dlhšiu dobu nestačila. Jama hltala jedno nákladné auto odpadu za druhým. Poľnú cestu čoskoro prebudovali na poriadnu dvojprúdovú asfaltku, aby dopravu odpadu do jamy nebrzdili zápchy. „Problém s odpadom vyriešený!“ hlásili novinové titulky. Starosta si pokojne šúchal ruky, jama sa stala samozrejme dobrým biznisom.
Na lúke za mestom sa deti hrali futbal. Zopár ľudí sa opaľovalo, na kraji lesa si niekto rozložil gril a začal vybaľovať piknikovú sadu. Chlapík v košeli s kravatou si popravil zloženú bundu pod hlavu a prevrátil ďalší list v knihe. Vtom niečo vedľa neho cinklo. Otočil hlavu a pozrel na zem. Vo svetle slnečných lúčov sa zaligotal vrchnáčik od piva. Chlapík v košeli si popravil kravatu a zahľadel sa na vrchnáčik. Poobzeral sa okolo seba. Nikde nevidel žiadneho známeho a neznámy by do neho snáď vrchnák od fľaše nehádzal. Ibaže, by naokolí boli nejaké pekné... Vtom tesne vedľa jeho ruky dopadol kameň. „To nebol dobrý fór,“ pomyslel si a zahľadel sa hore. Z čistého neba sa odrazu ozvalo: „Úúú!“
