Prišli hlavne deti, maminy kamaráti z táborov, teta Monika a ujo Juraj z Centra komunitného rozvoja. Z domov okolo ihriska prišla ešte jedna mama a jedna stará mama. Moja mama povedala, že je to škoda, že neprišlo trochu viac dospelých zo sídliska. Niektorí sa pozerali z okna a niektorí chodili okolo a pýtali sa, či tu brigádnici pracujú naozaj zadarmo.
Ale s deťmi bola zase určite oveľa väčšia zábava.
Pomáhali sme všade - hrabali sme piesok, zametali ihrisko a nosili smeti do kontajnera a rozbíjali kachličky, ktoré potom veľkí lepili na múriky. Všetci sme boli špinaví od farieb, čo sme nimi natierali sivý múr a maľovali vlak na betónový tunel. Stáli sme potom v rade a jeden chalan nám to umýval.
Ihrisko už vyzerá celkom dobre. Okrem namaľovaných preliezok je tu teraz aj nový piesok v pieskovisku a pod šmýkačkou. Dúfam, že skoro privezú novú, lebo zatiaľ je tam tá pokazená.
Múriky okolo pieskoviska sú krásne vyzdobené kachličkami, na basketbalovom ihrisku sú namaľované biele čiary a namontované nové koše. Už sa teším, ako tam budem hrať basketbal, lebo tie čiary maľoval aj môj oco. Betónové rúry sa zmenili na vlak a namiesto starých rozbitých lavičiek môžu teraz všetky mamy sedieť na nových.
Teta Monika z Centra komunitného rozvoja čo organizovala s mojou mamou túto brigádu povedala, že keby niekto chcel opravovať aj iné ihriská, tak im tiež pomôžu a poradia ako na to.
Ak máte teda pred domom rozbité ihrisko a chceli by ste s ním niečo spraviť, tak jej určite napíšte - monika@ckr.sk
Keď potom zorganizujete brigádu, hádam vám príde viac dospelých. Možno si spomenú, že všetci boli voľakedy deťmi.
