Plním svoj sľub a po pozitívnej správe o tom, že v Bratislave sa začali separovať aj tetrapakové krabice, informácie o tom, čo s nápojovými hliníkovými plechovkami.
Kde sa vzali, tu sa vzali...

Plechovky s pivom sa na trhu objavili začiatkom roku 1935 so značkou pivovaru Gottfierd Krueger Brewering CO. Na začiatku sa líšili od tých dnešných – podobali sa fľaškám a boli uzavierané korunkovými uzávermi. Ich produkcia bola prerušená v období vojny, pretože materiál na ich výrobu bol strategickou surovinou. Od päťdesiatych rokov sa však objavili znovu – z hliníka i tenkého oceľového plechu. Začiatkom 60-tych rokov bol patentovaný aj spôsob otvárania, ako ho poznáme dnes.
Okrem piva dnes dostanete v plechovke samozrejme aj nealkoholické nápoje. Od roku 1948 nájdeme v plechovkách aj Pepsi Colu a o dva roky neskôr sa začala vyrábať prvýkrát pre americkú armádu balená do kovových plechoviek aj Coca-Cola.
Teraz trochu teórie
Výroba hliníkových plechoviek je veľmi energeticky i surovinovo náročná. Samotná plechovka je oveľa nákladnejšia a náročnejšia na výrobu ako nápoj v nej.
Časť materiálu môže pochádzať z recyklovaného hliníka. Zvyšok sa vyrába z bauxitu (v Európe sa vyskytuje vo Francúzsku pri meste Beaux – odkiaľ pochádza aj jeho názov, v Maďarsku a Chorvátsku) ktorý bol drvený, premývaný, sušený, rozomletý na prach a mixovaný s taviacou sódou, pražený s CaO, aby vznikol oxid hlinitý. Z taveniny bauxitu a kryolitu (ten nájdete napríklad na Urale) s prísadami sa za obrovských energetických nárokov v hlinikárni elektrolyticky vyrobí hliník. Vedľajším produktom jeho výroby je kyselina fluorovodíková, ktorá je zodpovedná za drastickú likvidáciu životného prostredia v okolí hlinikární. Tie spravidla vyrábajú len základnú surovinu, ktorú posielajú ďalším spracovateľom, ktorí z vylisovaných plechov vyrobia plechovky – plech sa strojmi vytláča, naťahuje, zostriháva a nakoniec ho treba ešte namaľovať a plechovka je na svete. Môže sa v ďalšej továrni naplniť a zatvoriť. To je na výrobu jednorazového obalu trochu zložité, nemyslíte?

Hlinikáreň v ŽIari nad Hronom
Zakázať, zálohovať alebo aspoň separovať...

Len málo procesov tak škodí globálnej klíme ako tavenie hliníka. Je to tak energeticky náročné, že hliník býva niekedy prezývaný aj "zmrazená elektrina". Spotreba hliníkových plechoviek v poslednom období mierne narastá. Aby sa ich používalo čo najmenej, boli od roku 1989 v Dánsku dokonca zakázané (od roku 2002 bol však na nátlak Európskej únie tento zákaz zrušený ako diskriminačný a neprimerane striktný).
Asi 13% hliníka je v celosvetovom merítku používaných na výrobu obalov.
Niekoľko faktov:
úspora energie recykláciou oproti výrobe z primárnych zdrojov je pri hliníku 95%,
emisie skleníkových plynov sú pri recyklácii až 40-krát nižšie,
recykláciou 1 ks hliníkovej plechovky sa ušetrí toľko elektrickej energie, že by to stačilo na chod počítača alebo televízora počas 3 hodín ,
napriek tomu - väčšina plechoviek u nás končí na smetisku alebo v spaľovniach.
Príkladom by nám mohli byť severské krajiny, Island alebo Nemecko, kde nápojové plechovky zálohujú. V Nórsku sa ich napríklad vďaka zálohovaniu zrecykluje až 90%. Kým však dôjde na zálohy aj u nás, stačilo by aspoň plechovky separovať. A trochu praxe pre Bratislavčanov

V Bratislave OLO zbiera do žltých kontajnerov, označených PLASTY, aj hliníkové plechovky. Sú to plechovky, ktoré majú označenie ALU alebo číselné značenie 41 – v trojuholníku so šípkami. V súčasnosti naň ale nemá odberateľa – plechoviek je vraj tak málo, že sa to zatiaľ neoplatí. Naviac, podľa slov hovorkyne OLO Margity Tieleschovej – väčšinu plechoviek (ale aj PET fliaš) z kontajnerov povyťahujú bezdomovci, ktorí ich odnášajú do výkupní. Tie ich vykupujú za 14,- Sk za kilogram a po zlisovaní predávajú ako tzv. farebný hliníkový odpad do zlievarní.. Nuž, pre nás – ľudí, ktorým záleží na tom, aby odpadu bolo čo najmenej, je najdôležitejšie, že neskončia na skládke s komunálnym odpadom.
Plechovky vo viacerých štúdiách skončili medzi obalmi na mieste označenom najmenej ekologické. Používanie hliníka na výrobu jednorazových obalov je označované ako nevhodné. Namiesto ich triedenia, je lepšie sa im vyhýbať. Ak aj napriek tomu neodoláte a predsa si nápoj v plechovke kúpite – hoďte ju aspoň do kontajnera k plastom (samozrejme, stlačenú, aby zaberala čo najmenej miesta).