Včera sme sa na ihrisku stretli s tetami a ujom z Centra komunitného rozvoja, čo to celé vymysleli. Dohodli sa s mamou, že spravia brigádu. Moja mama robí v lete také tábory, čo na ne chodia stredoškoláci a vysokoškoláci a tak ich zavolá, aby prišli pomôcť aj na naše ihrisko. Tety s ujom zase spravia plagát a zavolajú ľudí z okolia ihriska. Bude to veľká brigáda. V sobotu 15. októbra o desiatej, keby ste chceli prísť.
Potom sme si pozerali plán, ako má nové ihrisko vyzerať. Bude to super. Ten ujo, čo to vymyslel má určite rád deti. Budú tam šmýkačky, preliezky a piesok. Aj ihrisko pre veľkých s čiarami na basketbal a volejbal a pingpongový stôl. A lavičky pre mamy a ockov. A hlavne bludisko, na ktoré sa teším najviac, lebo ja sa teraz rád schovávam.
Mame sa ešte podarilo dohodnúť s takou firmou, čo sa volá OLO a odváža na smetiarskych autách pomaľovaných Olinkami odpadky v Bratislave, že nám na tú brigádu požičajú zadarmo kontajner na odpad. Mama povedala, že je to skvelá vec, lebo za peniažky, čo sa takto ušetria sa môže spraviť viac húpačiek.
Aj dnes ráno sme boli na ihrisku. Boli tam dvaja ujovia a teta čo tam pracovali. Teta kopala motykou okolo múru vedľa veľkého ihriska. Ja som sa jej pýtal či kope zemiačiky, lebo na dedine, kde som bol cez prázdniny stále kopali zemiačiky. Ale teta sa smiala, že kope iba burinu. Tí dvaja ujovia zase lepili na malé múriky okolo ihriska polámané kachličky, aby to nebolo škaredé betónové, ale pekné a pestrofarebné.
Moja mama sa ich hneď spýtala, či by im mohla pomôcť a oni jej to dovolili. Asi sa aj potešili, tak som im potom pomáhal aj ja, veď čo tam budem iba tak stáť, keď ja teraz rád pomáham. Podával som im tie farebné kúsky kachličiek a oni ich lepili na múriky. Boli tam aj obrázky a vzory, tie sa mi páčili najviac. Mali také špeciálne lepidlo o ktoré som sa hneď aj oprel, keď som skúšal ten múrik preliezť. Mama iba povedala, že dúfa, že to pôjde umyť a smutne pozrela na moje nohy, lebo som mal nové topánky. Z tých starých, čo nosím na piesok, som totiž včera vybral šnúrky a mama ich nevedela nájsť, aj keď som jej pomáhal hľadať. Z rúk a topánok to lepidlo zišlo. Z nohavíc ešte neviem, práve sa perú.
Potom sme už ale museli ísť domov a jeden ujo povedal, že môžeme prísť ešte pomáhať. Keď sme prišli domov, mama napísala ockovi, aby kúpil v meste šnúrky do mojich topánok. Asi tam teda pôjdeme znovu.
Ak náhodou pôjdete okolo – je to ihrisko na Žehrianskej ulici – a budete si tiež chcieť trochu zakachličkovať, ako moja mama, tak skúste – je to super. Moja mama sa už teší, ako bude všetkým ukazovať tie kúsky, čo kachličkovala ona. Tak potom by ste aj vy mohli ukazovať tie svoje. A ak náhodou ešte nemáte na tú sobotu 15. októbra veľké plány, tak sa zastavte. Práce vraj bude dosť pre všetkých.
