A tak sa chodíme hrávať inam. Najradšej mám Indiánsku osadu, čo je u babky a dedka v Piešťanoch. Lenže to iba keď ideme "na prázdniny". Mama hovorí, že aj ona sa tam chodila hrávať a to ihrisko je stále ako nové, aj keď je už o polovicu menšie, lebo na tej druhej polovici si niekto bude stavať dom. Občas chodíme na nejaké nové ihriská do mesta, ale vždy musíme ísť najprv dlho autobusom.
Moja mama povedala, že je to hlúposť cestovať na ihriská, keď máme jedno za domom a že to naše petržalské ihrisko treba opraviť. Napísala nejaký list a potom sa hnevala, že jej nikto neodpovedal. Napísala ďalší list a potom povedala, že no konečne, ale že asi mala začať od toho basketbalového ihriska, lebo kým sa to všetko podarí, tak ten basketbal už budem hrať.
A potom raz čítala noviny, ktoré som ešte nestihol prečítať ja, a povedala – to vyzerá, že sa bude to naše ihrisko opravovať. Písali tam, že dáke Centrum komunitného rozvoja dostalo peniaze na opravu ihriska z projektu Priestory.
Mama ešte chvíľu zisťovala, že ktoré ihrisko to vlastne bude, lebo u nás sú aspoň tri a všetky treba opraviť, ale potom to dávali v televízii a to ju veľmi potešilo, že je to naše ihrisko.
Hneď napísala do toho centra, že ju to potešilo. A oni jej odpísali, že sa chcú s ňou stretnúť. Dnes sa stretli. Prišli dve tety a jeden ujo. A ešte moja mama a ja. Ja som sa nemohol šmýkať, lebo tá diera na šmykľavke tam ešte stále je. Mama sa rozprávala, tak sa so mnou nehrala, ale dovolila mi ísť na piesok (aj keď normálne hovorí, že je hrozne špinavý). Len mi povedala: „Miško, piesok nesmieš papať.“ Tak som povedal: „Papať,“ lebo ja teraz všetko opakujem.
Mama sa s tetami a ujom rozprávala, že čo by na tom ihrisku malo byť. Oni sa už pýtali detí a tie povedali, že vodu a bunker. To je pravda, aj ja sa rád schovávam, ale mám rád aj šmykľavky, tak dúfam, že mi tam jednu dajú.
Potom sa dohodli, že sa stretnú ešte o dva týždne v piatok. Mali by prísť aj iné mamy a ocinovia, lebo oni vraj najlepšie vedia, čo by na ihrisku malo byť. Ja tam moju určite pošlem, nech vybaví tú šmykľavku a bunker. Do domov a na obchod budú dávať plagáty, aby ich zavolali. Aj mama sľúbila, že zavolá ďalšie mamy a ocinov. Majú prísť v piatok, ktorý bude 1. júla o 16:00. Naše ihrisko je na Žehrianskej ulici.
Moja mama si myslí, že by tam mohli prísť aj iné mamy a ocinovia, ako len zo Žehrianskej, lebo by mohli vidieť, čo sa dá spraviť s ihriskom pri ich dome. Tie tety totiž povedali, že dúfajú, že to nebude posledné ihrisko, čo chcú opraviť. Aj keď sa to nezdá, v Petržalke je veľa ihrísk. Však je tu aj veľa detí!
Tie ihriská má opravovať naša mestská časť, ale oni nemajú peniaze, a tak budú opravovať už len niektoré ihriská. Tie ostatné si budú budú musieť mamy a ocinovia opraviť sami. Tak aspoň budú vedieť, ako na to.
