Súťažíme v zbere... Ale je sa čím chváliť?

Keď som bola malá, zbierali sme v škole papier, gaštany a pomarančovú kôru – kto priniesol najviac, vyhral. V škole sme mali nápis Pomáhame prírode! a Chránime prírodu – budujeme mier!
Raz za rok sme teda doma vypratali pivnicu a otec zviazal všetky noviny do malých balíčkov, ktoré sme nosili do školy. Tí akčnejší behali po meste s káričkami a starými kočiarmi a vypratávali pivnice aj susedom. Niektoré školy to mali lepšie – decká mohli nosiť papier do Zberných surovín a tam dostali potvrdenie koľko papiera doniesli. Tí vyhrávali dvakrát – za papier dostali peniaze a mohli si nadiktovať, koľko im na to potvrdenie majú napísať. V našej škole boli ale prísni – potvrdenky nebrali, len hotovosť, teda papier.
Gaštany sme chodili zbierať do parku. Tí šikovnejší chalani a tatkovia vyliezli na strom a triasli konármi, aby padlo čo najviac gaštanov. Tí menej šikovní stáli pod stromom a hádzali medzi listy papeky. Gaštany padali, my sme behali pod stromami a zbierali úrodu a po chodníkoch behali babky s paličkami a nadávali nám, že ničíme stromy. My sme vedeli svoje – gaštany sú pre srnky a diviaky na zimu a pre babky na masť na boľavé nohy. A priniesť ich treba čo najviac.
Pomarančovú kôru sme sušili na radiátoroch. Krásne voňala. Potom sme ju dávali do papierových sáčkov a v škole nám z nej vytriedili kôru z mandaríniek a kubánskych pomarančov, lebo tie sa nezbierali.
Aj dnes sa v školách organizujú zbery. Pribudli ešte baterky, plastové fľaše a tetrapakové krabice. Ich zber má však k ochrane prírody asi tak ďaleko, ako ten náš voľakedy k budovaniu mieru.
Zber druhotných surovín je určite chválihodný, forma súťaže je ale – povedzme dosť zastaralý či prežitý spôsob. Nevedie totiž k cieľu - tým by malo byť naučiť deti znižovať množstvo odpadov a nie zohnať ich čo najviac.
Viete ako sa, hlavne medzi menšími deťmi, cíti školák, ktorý do zberu neprinesie nič? A tak sa ľahko môže stať, že deti kupujú krabicové obaly, plastové fľaše či obyčajné baterky, len aby vyhrali.
Oveľa lepšou cestou je zaviesť v škole separovaný zber. A keďže najlepší odpad je žiadny odpad, mala by ho sprevádzať výchova k minimalizácii vzniku odpadov. Verím, že je to hudba celkom blízkej budúcnosti, veď na mnohých školách už separovaný zber zaviedli. A hlavne, že keď príde čas a nás sa to bude týkať, ľahko nájdeme školu, ktorá sa bude chváliť environmentálnou výchovou a separovaním odpadu a nie súťažou v zbere...