Zrejme väčšina z nás pozná starý vtip o papagájovi, ktorému majiteľ dohovára, že keď bude škaredo nadávať a opíjať sa, vytrhá mu perie. Raz majiteľ nechá na stole víno, papagáj sa opije a keď sa vráti, nájde papagája sa váľať, nadávať a vytrhávať si perie a vykrikovať, – „načo mi je perie“.
A analógia s domovinou a skutočnosťou ?
Načo sú nám školy, keď tu aj tak väčšina študentov nechce zostať a aj po dohováraní, majú úplne inú perspektívu ako ich rodičia ? Načo nám je infraštruktúra, keď investori, zamestnávatelia nebudú mať koho zamestnať ? Načo potrebujeme vedieť, že najvyšší predseda bude mať inokedy príhovor, keď ho okrem mladého Erika asi nik z nedospelých nepočúva ? Načo nám je pitná voda , ktorá vlastne bude čoskoro na Žitnom ostrove nepitná, keď si ju môžeme kúpiť v reťazci, teda pokiaľ ešte budeme mať na to ? Nuž a načo nám je vláda, ktorá vytvára ploty a bariéry od civilizovaného sveta ?
A teraz, kto s tým všetkým pomôže ? Spoliehať sa len na modlenie ? No to asi, neviem, neviem.
Aj keď človek si doma nemôže byť úplne istý, čo má to kresťanské hnutie za lubom a čo by mohlo odkázať do stánkov.
Alebo žeby list do Bruselu ? No bohvie komu by pristál. Možno niektorému z europoslancov za európsky plat, ktorý vraví, že my Európu a Brusel nepotrebujeme.
Tak nám zostáva už len hrdiť sa, že sme „pohostinný“ národ, naše deti študujú v zahraničí, že sme jediní národovci, teda hneď po našich južných susedoch, ktorí presne vedia akým smerom sa vydať.
A komu zostane krajina ?
Zopár zbrojárom, zopár majiteľom rezortov, zopár poľovníkom a ešte zopár ich voličom.
Že som skončil pesimisticky?
Ále kdežééé. Naše deti budú žiť inde, im bude fajn, čo nás nakoniec bude musieť hriať pri srdci a štrnásty dôchodok tiež raz príde. No a potom si odskočíme na poldeci do zadymenej krčmy sa trošku pozabávať a len trošičku posťažovať pri borovičke, že my vlastne od života už viac nechceme. A ten hore, teda nie úplne hore, to za nás nielen povie, ale aj vybaví.
A to perie, aby sme mohli málinko vyletieť a vidieť že sa dá žiť a voliť aj inak, vlastne fakt nepotrebujeme.
