Veľmi dobre si pamätám na deň,keď som sa o tomto ,,verejnom tajomstve“ dozvedela ja. Vlastne to pre mňa ani nebol nejaký významný objav. Nejak som to už dlhší čas tušila. Rovnako,ako som neverila,že sladkosti nosí Mikuláš.
Keď som mala zhruba 3 roky,jeden z tých ,,Mikulášov“ mi totiž zobral dudel. Áno,ten starý,milý a láskavý pánko s dlhou bradou a červenými lícami. Poviem vám,to človeka dosť znechutí. Aj keď je ešte malým štuplom a nevie si zaviazať šnúrky na topánkach.
Keď som z rodičov (v podstate násilým) dostala pravdu o tom,že kopce darčekov pod stromčekom sú od nich,cítila som sa neuveritelne dospelo. Bola som totiž najstaršie dieťa v rodine a teraz som zrazu patrila k ,,nim“-k tým vyvoleným,ktorí vedia,ako to skutočne funguje.
No pri mojej sestre to bolo ,,trošku“ zložitejšie.
,,Vraj darčeky nenosí Ježiško???“ zdesene sa pýtala sestra. ,,Kamošky to hovorili.Mami,povedz mi pravdu!“ začala prosíkať.
Mamina sa snažila na poslednú chvílu situáciu zachrániť a krpcovi vysvetlila,že polku darčekov prinesie Ježiško a ostatné dokúpia rodičia. Že aby nemal toľko roboty. A všetci boli spokojní. To sme však netušili,že túto polopravdu Tinka začne vysvetlovať vonku kamarátkam. Ako neskôr vyšlo najavo,nejaká ,,dobrá duša“ ju vysmiala,a tak téma Ježiško verzus darčeky bola opäť na stole.
Nezostalo nič iné,len vyjsť s pravdou von. Čo nasledovalo potom si nedokážete prestaviť. Moja malá sestra,akoby inšpirovaná americkými filmami,spustila dramatický výstup.
Ževraj sme jej zničili život. Celý ten čas nám verila,a my sme ju HLBOKO sklamali. Už nám nikdy nemôže dvôverovať. A odteraz nemá rada Vianoce.
Ja som stála v nemom úžase. Nechápala,ako ju to mohlo tak položiť a mala som dosť starostí s tým,aby som nespustila hurónsky smiech.
Po pár dňoch plných výčitiek nám Tinka odpustila. Vianoce sme oslávili ako sa patrí. Nikdy však nezabudnem na deň,keď sme jej ,,zničili život".
