Áno, so všetkým. Existuje pravdaže, veľmi veľa rozdielov a pravdepodobne sa vyjadrovanie tohto národa -čo do spisovnosti - odvíja od takých faktov ako je vzdelanie, sociálne postavenie, spoločnosti v ktorej sa pohybujeme, situácia v ktorej sa práve nachádzame atď atď. Súčasťou nášho jazyka sú okrem spisovných výrazov aj výrazy, ktoré do slovníka spisovného jazyka nepatria resp. tam nie sú zaradené. Či sa nám to páči, alebo nie, ľudia okolo nás (a aj ja resp. my) v rámci rozhovorov používajú aj vulgárne výrazy. Teda, vulgárne...., no budiž. Keďže sú označené ako vulgarizmy, tak to slovo budem používať. Môžme polemizovať o tom čo je a čo nie je vulgarizmus - vo formálnej rovine - to by bolo ale na niekoľko článkov, možno na celú publikáciu. Je slovenský vulgarizums, vulgarizmom aj pre francúza či američana, kedže v ich jazyku tento sled piatich či šiestich písmeniek za sebou neznamená nič ? Taktiež by sme mohli o vulgarizmoch polemizovať v ich významovej podobe -je slovo "hajzel" už vulgarizmus, alebo nie ? Kde končí hanlivý výraz a začína vulgarizmus ? Neviem, možno na to existuje nejaký odborný výklad, ale ja som ho nečítal. Jednoducho sú tu vulgarizmy, ktoré akosi všeobecne poznáme a ako vulgarizmy ich aj používame -vic alebo menej. To čo je ale zarážajúce, je fakt, že v inom prejave -či už pri písaní blogu, sms-iek, kníh, vo filmoch s nimi narábame akosi opatrne, alebo vôbec. Prečo ? Kôli falošnej morálke, ktorá nám vnútorne káže, že ak náš prejav bude počúvať, čítať, sledovať niekto iný, mali by sme byť vo vyjadrovaní zdržanlivejší, slušnejší ? Nie je trochu pokrytecké a falošné ak sa kŕmime knihami, divadelnými hrami, filmami (sr produkcie), pesničkami, ktoré sa diametrálne odlišujú od vyjadrovania, ktoré nám je vlastné ? Nemali by sme hovoriť tak ako skutočne HOVORÍME ? (tak ako nám "huba narástla ?") Prečo sme takí neslobodní ? Je to dedičstvo predchádzajúcich 50 rokov kedy sa všetko akosi prikrášlovalo ? Možno. Neviem. Som ale presvedčený, že tak ako ktorékoľvek slovo, aj tzv. vulgarizmus patrí do našej kultúry. Môžeme polemizovať o slušnosti, ale je to fakt.
Keď som bol ešte malý a chodil som na náboženstvo, musel som si značiť do slovníčka, ktoré nám dal pán farárko, koľkokrát som nadával (teda použil nejakú nadávku). To som potom odrapotal na spovedi na konci mesiaca -jednalo sa totiž o hriech a ďaľší mesiac som začal s čistým štítom. Keď tak teraz nad tým uvažujem, rád by som kurva vedel ako to ten pánbožko musel poznať toľko vulgarizmov vo všetkých jazykoch.... A keby som naučil nejakého malého francúza slovo "kurva", aj on by sa musel vyspovedať, že povedal nadávku -aj keď v jeho jazyku to nadávka nie je ?
