No a práve tento kontroverzný hrdina jednej z najúspešnejších hier všetkých čias sa v pondelok, 1. decembra 2008 o pol siedmej večer New Yorského času - po 400 rokoch - dočkal svojej satisfakcie.
Profesor Richard Weisberg z Cardozovej školy práva v New Yorku sa rozhodol dožičiť Šajlokovi odvolanie a zinscenoval jeho proces nanovo. Za sudcov v ostro sledovanom procese, v sále nabitej rovnakým dielom právnikmi a "Shakespearovcami", si nevybral len tak niekoho: medzi siedmimi skvelými hlavičkami bol napríkad aj rozvodový právnik princeznej Diany, profesorka literatúry z Columbia University, a čo je najväčšia pecka: Bernhard Schlink, sudca, profesor práva a slávny spisovateľ (a bude ešte slávnejší - v Amerických kinách už beží sfilmovačka jeho nádherného Vorlesera).
Profesionálni herci v súčasných oblekoch odohrali skrátenú verziu hry a potom si sudcovia vypočuli obhajcov oboch strán. Argumenty elitných partnerov renomovaných právnických firiem a tón procesu boli síce viacmenej vtipkárske (s alúziami na súčasnú hospodársku krízu alebo liposukciu), ale nový rozsudok celkom rozumný: Antonio porušil podmienky zmluvy a musí zaplatiť Šajlokovi jeho 3000 dukátov. O úrokoch sa porota dohodnúť nevedela.
Teším sa, že ani v tejto verzii nebola preliata nijaká krv a navyše si Šajlok zachoval svoj majetok a tvár. Antonio tie love už nejako zoženie :) Zdá sa mi naviac zábavné a veľmi milé spojiť umenie a právo, estetiku a spravodlivosť, a v neposlednom rade prácu a hru :)
Dočítala som sa v New Yorkeri
