Väčšinový názor na spolužitie živočíšnych druhov stavia zvieratá do polohy podriadenosti človeku: keďže sú menej "inteligentné" ako ľudia a slabšie a bezbranné voči lovu a chovu v zajatí, je spoločenským konsenzom dovolené ich zabíjať pre potravu, ošatenie a výskum, ktorý zachráni ľudské životy. To je zákon potravinového reťazca, ktorého sme súčasťou: silnejší zje slabšieho, aby sám nezahynul; fauna a flóra sa až na občasné a prirodzené vyhynutie menej úspešného druhu udržuje vo vzájomnej rovnováhe. Boj o život je férový a adresný, predátor zabíja s nasadením vlastnej kože, síl a času a zabije iba toľko, koľko potrebuje na vlastné prežitie.
Spolužitie zvierat a ľudí sa však v poslednom storočí radikálne zmenilo - v neprospech zvierat. Jedným z pozitív pokroku a nesmierne rýchleho vývoja ľudí v 20-tom storočí je transakčne a finančne relatívne nenáročný prístup k veľkému množstvu rôznej potravy, vrátane mäsa. Viac mäsa, než potrebujeme, dokonca viac, než je pre nás zdravé. Pre nás úžasné - pre zvieratá katastrofálne. Stali sa artiklom masovej výroby: na celom svete v mene nízkych cien sto miliónov kurčiat denne umiera na bežiacom páse po 6-týždňovom živote plnom utrpenia, bolesti a strachu; tisíce kráv svoj pármesačný život pretrpia na pár štvorcových metroch, nadopované liekmi na vysokú produkciu mlieka alebo antibiotikami, ktorými im chovatelia liečia infekcie a choroby spôsobené stravou nevhodnou pre ich tráviace orgány a núteným kanibalizmom; tisíce zvierat trpia v laboratóriách kozmetických firiem mučenie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Mengele. Všetko toto a viac sa deje na farmách a bitúnkoch mimo zorného poľa spotrebiteľov - tí už uvidia iba lacné ružové mäsko a bledé vajíčka na policiach supermarketov - v určitom merítku aj na Slovensku.
Toto sa ani zďaleka nepodobá na prirodzený, férový a dôstojný boj o prežitie, alebo na životný štýl našich starých mám, ktoré si zvieratá vážili a starali sa o ne, nezabíjali mláďatá, ani bez súcitu. Toto sa nám vymklo z rúk. A sme pri tom zázračne nekonzistentní: keď sme pred časom sedovali upálenie živej mačky v hlavnom vysielaní, boli sme rozhorčení a pobúrení, mnohí si pre chlapcov želali prísne tresty. Obojok zarastený do psieho krku v nás vyvolal rovnako silné emócie - čudovali sme sa, ako v sebe vôbec môže niekto nájsť toľkú krutosť a bezohľadnosť voči utrpeniu bezbranných nemých tvorov. Týrané mačky a psy sme ľutovali. Tak prečo sme takí slepí k tonám utrpenia hospodárskych zvierat? Prečo môže prasnica celý krátky život stráviť bez pohybu a prirodzenej stravy neustálym rodením a predčasnou stratou mláďat, až po svoju nehumánnu masovú smrť na bitúnku, zatiaľčo (mimochodom oveľa menej inteligentná) mačka vychutnáva skoro väčšie privilégiá a zákonnú ochranu ako priemerný bezdomovec (preháňam)? Je to iba preto, že je "zlatšia"? Čo toto vypovedá o našej morálnej integrite? Každý humánny a súcitný čovek, ktorým otriasol údel horespomenutých mačiek a psov, by sa na bitúnku neohrial asi ani 5 minút. Na slepačej farme zrejme ešte menej. Každý druhý chlap, ktorého poznám, nevie ani len zabiť vianočného kapra, a ako ho nakoniec predsa len klepne, už mu ani nechutí. Veď väčšina ľudí si ani nedokáže do konca pozrieť videá v tomto čánku.
Napriek tomu si každý nájde dôvod, prečo je umieranie a trápenie zvierat určených na jeho stôl správne a prirodzené a oprávnenosť nehumánneho masového chovu insitne odôvodňnuje svojím právom jesť mäso. Toto právo však človeku už patrí - jedzme zvieratá, ak musíme (?) - ale s mierou a rešpektom. Nikto nemá právo beztrestne trápiť alebo kvôli sebe nechať trápiť iného živého tvora.
Pokiaľ by niekto s touto schízou tiež chcel niečo konkrétne spraviť (hoci kvôli sebe, keď nie kvôli zverom - zdravotné a chuťové aspekty jedenia mäsa prešpikovaného hormónmi a antibiotikami sú na ďalší dlhý článok), aspoň niečo, aj na Slovensku sa dá pomerne veľa. Všetci môžme:
skúsiť pozháňať "šťastné" mäso zo zabíjačiek a malých chovov (sliepky od babky) alebo kupovať bio mäso, ktoré je sice drahšie a zjete ho zrejme menej, ale aj pre vaše zdravie je to práve lepšie. Pár rád tu a tu. Hovädzie bio mávajú niekedy v Tescu, Hipp vyrába detské potraviny z bio mäsa, dajú sa kúpiť napríklad v DM. Zrejme najväčšia ponuka bio mäsa je v našej proveniencii k mání v Metre. Alebo toho mäsa proste jedzte menej.
nekupovať vajíčka z klietkového chovu (prehľad reťazcov, kde sa dajú kúpiť "šťastné", zverejnila Sloboda zvierat tu)
nekupovať kožuchy (to už je asi aj väčšine slovákov zbytočné hovoriť)
"Keby bitúnky mali sklenené steny, všetci by boli vegetariáni." Paul McCartney
