Celé Nemecko od strachupolepené čušalo a nechalo Hitlera aj so svojimi deviantmi „do his thing“,zatiaľčo 21-ročná, krehká sladká Sophie mala taký kopčisko odvahy, že so svojímbratom Hansom za bieleho dňa v roku 1943 obložila celú mníchovskúuniverzitu oči otvárajúcimi letákmi (na úteku si do jednej kopy ešte nonšalantneštuchla, aby sa papiere z prvého poschodia rozleteli po celej vstupnejhale :).
Sophie sa narodila v krásnejkrajinke Baden-Würtenberg a mala krásne detstvo. Ako gymnazistka bolanadšenou členkou Hitlerjugend, dotiahla to dokonca až na oddielovú vedúcu;netrvalo však dlho a citlivá, vzdelaná a dobre vychovaná dievčina si daladve a dve dokopy. Zákaz spievať si ruské pesničky pri ohni? Pľuť na učiteľa?Židia a iná, nečistá rasa? A vôbec, kam sa podel pán učiteľ?!
Zdá sa, že sloboda bola u Schollovcovuznávanou hodnotou, lebo aj Sophiin tatík sa za šomranie na Hitlerovu adresu boldostal do knastu, aj brat Hans sa už v roku 1937 potýkal s nacistamiv súvislosti s účasťou na vtedy zakázanom mládežníckom hnutí. Hansovopártýždňové väznenie Sophie s konečnou platnosťou presvedčilo, že národnýsocializmus je režim zločinný a od idey k činu nemala ďaleko.
K myšlienke pasívnejrezistencie Sophie priviedla približne ročná nútená práca pre ríšu a kontakts Hansovými priateľmi – spisovateľmi, filozofmi a teológmi – v Mníchove.Keď sama začala študovať v bavorskej metropole, pridala sa spolu s Hansomku študentskej odbojovej skupine Biela ruža a spolu s Alexandrom Schmorellom,Christophom Probstom, Willim Grafom, Hansom a ďalšími písala, množila a rozposielalaletáky a maľovala protinacistické heslá po mníchovských stenách. Gestapo tátoaktivita dosť rozčuľovala a po skupine intenzívne pátralo, až do onejnešťastnej príhody s letákmi. Vtedy spolu so Sophie a Hansom pochytalia povraždili skoro celú skupinu.
Sophie s Hansom chytiliaj s kuframi ešte teplými od letákov a tri dni na to, po fraškovitom procesepod vedením psychopatického sudcu Rolanda Freislera, obom sťali hlavu.
Hansove posledné slová boli: "Nech žije sloboda!"
Sophie sa potešila slnku, ktoré poslednýkrát zhliadla na ceste ku gilotíne.
Film Marca Rothemunda soskvelou Juliou Jentsch v hlavnej úlohe je sice nesmierne smutný, ale vernea pekne podaný Sophiin príbeh inšpiruje a dáva nádej v ľudskú dušu. MaláSophie jasne rozpoznala dobré od zlého a podľa toho sa aj dôslednezachovala.
Zoberte si aj vy trošku z jejobrovskej sily robiť dobré rozhodnutia :}
