Všimol som si to pri mojich cyklistických výletoch okolo Váhu. Vyasfaltovaná cesta popri Váhu, ideálne to miesto na bicyklovanie. Žiadne auta cez deň tam nestretnete. Dlhá súvislá hromada odpadu (zo stavieb, batérie z aut, plastový odpad) dáva tušiť, že táto cyklistická cestička sa v noci mení na prístupovú cestu k čiernej skládke odpadu.
Blížim sa k novej čističke, v dialke vidím siluety novopostavených budov a pred sebou jednú z ďalších nespočetných skládok odpadu.
Po asi kilometri povedľa tohto nechutného symbolu ľudskej ľahostajnosti, prídeme k miestu kde vedie krásna asfaltová odbočka k novovybudovanej ČOV - ke. Tráva v tesnej blízkosti je krásne vykosená, všade poriadok a čisto. Modrá farba novej stavby symbolizuje, že tu ide o ochranu životného prostredia.
Tabuľa pred vstúpom do priestorov ČOV, hrdo hlási,že 50% nákladov hradila EÚ a 50% my Slováci. Tento pomer ako by symbolicky vyjadroval, že sme ešte stále na polceste k ochrane životného prostredia a že zmena v myslení ľudí nie je úplna. Sadnem na bicykel a vraciam sa späť po ceste ktorou som sem prišiel. Vzdiaľujem sa od symbolu čistoty prostredia a po ľavej strane sa my opäť vynára obraz našej nedospelosti a uvedomím si, že ešte dlho potrvá kým dôjde k 100% zmene v správaní sa našich ľudí k životnému prostrediu.
