Hlavným dôvodom bolo, že som s rozhodla neskrývať sa. Bolelo ma, ked sa ľudia pozerali na Grétku a šepkali si za chcrbtom, alebo sa proste necitlivo pýtali prečo nechodí, nesedí a podobne... Dlhý čas som sa ukrývala za jej predčasné narodenie. Rozhodla som sa že sa prestanem schovávať a každý, kto si prečíta tento blog, bude vedieť, prečo je stále v kočíku a nebehá za nami po svojich nôžkach a bude vedieť, že som sa rozhodla ukázať svetu, že mať postihnuté dieťa nie je katastrofa, ale život. Milujem ju a nebudem ju a jej chorobu ospravedlňovať hlúpymi výhovorkami... Je taká aká je,vo svojej podstate dokonalá a je len a len naša. Raz som čítala, že postihnuté dieťa sa rodí len matke, ktorá ho dokáže naozaj a zo srdca milovať.... Chcem patriť do tej skupiny milujúcich matiek...
