Rozprávka O pokazenej motorke

Bolo ich toľko, že by ich detičky nespočítali na všetkých prštekoch. Detičky mali všetky hračky veľmi radi. No bola jedna, ktorú mali najradšej - modrú motorku. Tá bola taká obľúbená, že deti sa niekedy bili o to, aby sa mohli na nej povoziť. Motorka bola na jednej strane šťastná, že stále jazdí, no za tú dobu už prišla k mnohým nehodám a úrazom. A tak bola veľmi oškretá, chýbalo jej spatné zrkadlo, sedlo jej padalo, brzda nefungovala a jedno koliesko sa jej zadieralo. Deťom to bolo všetko jedno. Až do chvíle, keď sa dvaja chlapci chceli naraz posadiť na motorku a odviesť sa. Ako sa posadili na sedlo, ozvalo sa "kŕŕŕŕŕ" a potom "bum", motorka aj s chlapcami spadla na zem a koliesko sa odgúľalo na druhú stranu miestnosti. Všetky deti stŕpli a skríkli: "Hííí!" Pani učiteľka len zaochkala, chlapcom pofúkala odreté kolienka a motorku vzala aj s kolieskom a odniesla ich do kúta, kde ležali ostatné pokazené hračky.
Motorka si smutne vzdychla: "Tak. A to je moj koniec, už nikdy viac nebudem voziť deti". Aj deti zosmutneli: "Chudák motorka, je načisto po nej, na čom sa teraz budeme voziť?"
Ďalšie dni bolo v škôlke veľmi smutno. Aj keď sa deti hrali s ostatnými hračkami, veľmi im chýbala motorka.
Malému Paľkovi to nedalo. Jedného krásneho dňa priniesol do škôlky prasiatko a zahlásil ostatným deťom: "Haló, haló, počúvajte všetci! Vyhlasujem finančnú zbierku na opravu našej najobľúbenejšej hračky motorky. Keď každý z nás prinesie zo svojich úspor 1 euro, budeme mať akurát na to, aby ju ujo opravár dal do poriadku. Súhlasíte?" Všetky deti jednohlasne odpovedali:"Áno!!!". Hneď ďalší deň každý chlapec aj dievčatko donieslo euro a tak pani učiteľka mohla zavolať uja opravára. Ten keď prišiel, opravil motorku, okrem pokazenej nápravy a kolieska opravil aj sedlo, zrkadlo aj brzdu, natrel motorku novou farbou a tak vyzerala ako nová. Keď prácu dokončil, zahlásil:" Máte to hotovo, deti. A aby motorka vydržala v skvelej forme čo najdlhšie doporučujem, aby ste si urobili na vozenie poradovník. "
" Výborný nápad!", zvolala pani učiteľka, vzala hneď čiapku, vložila do nej lístočky s menami všetkých detí a následne vyťahovala lístoček po lístočku a mená detí zapisovala na tabuľu. Keď už v čiapke neostal ani jeden lístoček, nastavila si na mobile aplikáciu stopiek a deti sa jeden po druhom, presne podľa poradovníka, vozili na motorke po piatich minútach. Všetci boli radi, lebo na každého prišiel rad a to dokonca trikrát za deň, a hlavne sa nemuseli viac hádať ani strkať. A motorka? Tá bola najšťastnejšia zo všetkých, lebo nemusela viac byť v kúte.