Rozprávka O zelenom Seate

Kde bolo tam bolo... a tak ďalej, bola raz jedna predajňa autíčiek. Keby ste do nej prišli, našli by ste v nej autíčka všetkých značiek od volva až po škodovku, všetkých typov od sedanu až po dodávku a všetkých farieb od bielej až po čiernu.

Písmo: A- | A+

 Všetky autíčka sa spolu kamarátili a každé si želalo, aby si ho už čoskoro niekto kúpil domov a mohlo byť užitočné. V predajni bolo aj jedno zelené autíčko Seat. Bolo tu už veľmi dlho a bolo preto veľmi nešťastné. Hovorilo: " Nikto ma nechce, lebo som zelené. Vobec nevynikám ako iné autíčka, splývam s trávou, stromami a kopcami okolo. Komu by sa to páčilo? Nikto o mňa nezavadí ani pohľadom, keď sem príde." Ostatné autíčka ho utešovali, že to tak nie je, no keď autíčko bolo stále smutnejšie a smutnejšie, vymysleli plán. V noci, keď zelené autíčko tvrdo zaspalo, pozvali do predajne uja maliara. Nebol to len taký obyčajný maliar, ale šeciálny maliar, ktorý maľoval iba autá. Pozrel na zelené autíčko a hneď vedel čo s ním. Vzal do ruky striekaciu pištoľ, naplnil ju červenou farbou a premaľoval najskor celé autíčko načerveno. Potom vzal čiernu farbu a nárazníky s kľučkami premaľoval načierno. " Hotovo", povedal nakoniec. Ostatné autíčka boli nadšené ako zelené autíčko opeknelo, ujovi maliarovi poďakovali a ľahli si spať.
Ďalší deň ráno sa predajňa otvorila a začali do nej prichádzať ľudia. Zelené autíčko nevedelo, že už je červené a preto bolo stále smutné. No zrazu spozornelo. "Prečo sa všetci zrazu pristavujú pri mne? Prečo si ma tak obzerajú a hovoria že som krásne?", čudovalo sa. Ostatné autíčka sa iba usmievali popod nárazníky. A onedlho sa to stalo. Konečne prišiel k nemu ujo a povedal:" Kúpim si tento krásny červený Seat!" Autíčko nechápalo. Ujo sa musel pomýliť, ja mám predsa zelenú farbu, nie červenú!? " zmatené pozeralo okolo seba, až zbadalo svoj odraz vo výklade a vykríklo: "Uaaau, to nie je možné, ako sa to stalo?" Ostatné autíčka vybuchli do smiechu a povedali:" Chceli sme ti urobiť radosť a tak sme ťa v noci dali prestriekať na červeno".
Autíčko sa zaradovalo: "Kamaráti moji, to ste mi urobili obrovskú radosť, ďakujem vám všetkým. Nikdy nezabudnem na to, ako ste mi pomohli ". Ujo autíčko zaplatil, sadol si do neho a odviezol si ho domov do garáže. Keď večer autíčko zhaslo svetlá a zaspalo, snívalo sa mu o tom, ako bude slúžiť ujovi a jeho rodine a bolo z toho také šťastné, že sa zo sna usmievalo.

Katarína Brončeková

Katarína Brončeková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Tento blog je určený pre všetkých, ktorí majú radi krátke Rozprávky na kolieskach z dnešných čias, alebo sa im nechce vymýšľať rozprávky pre svoje ratolesti. Ja rozprávky vymýšľam synovi už viac ako rok, každý deň inú, novú. Ale nie o červenej čiapočke (nič proti nej), ale modernú, z dnešných čias. Myslím, že by sme deti nemali ochraňovať od pojmov dneška ako sú internet či GPS, keď s nimi aj tak vyrastajú od malička. Tak pekné čítanie, priatelia. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené,  Súkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

122 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu