"Rehabilitácia habilitácie", sme sa ponorili do diela skúseného pedagóga, profesora JD. Bloger AGOGE učebnicu hodnotí navonok kladne, ale čitateľ sa nemôže zbaviť dojmu, že ironizuje. Vážne cituje pasáže a informácie z učebnice, ktoré sú zjavne nepravdivé – chybné, najmä v ôsmom odseku blogu bez toho, že by ich takto výslovne označil.
Už v prvej vete stojí, že JD je „profesionálny odborník“. Toto dvojslovie (zbytočné hromadenie slov) je v učebnici skutočne použité. Nezmyselnosť vynikne keď uvážime alternatívy: „odborný profesionál“, „profesionálny profesionál“, „odborný odborník“. Viete si predstaviť „NEprofesionálneho odborníka“? Pre poučenie (a zábavu) vrele odporúčame blog prečítať.
Cieľom nášho pohľadu doloženého faktami je príspieť k (pedagogicko-vedeckej) diskusii. Celé dielo má však na študenta (okrem vzdelávacieho) výrazný výchovný dopad. Stáva sa tak nástrojom výchovy budúceho učiteľa/ky.
V diele VTP je obsiahnutá široká škála originálno-individuálno-špecifických pedagogických, didaktických, gramatických, štylistických, logických, obsahových aj formálnych fenoménov autora JD. Dopracoval sa k nim po vyše 20 rokoch publikovania. Nesie pečať jeho kníh od „Výchovy charakteru“ (2000) až po „Huncokárov“ (2019). Ťažisková je „Výchova ako súčasť života. Teória a prax“ z roku 2007. V porovnaní s ňou NEvyznieva VTP ako originálny výtvor, ale ako jej druhé, prepracované a doplnené vydanie.
VTP má byť učebnica, čo autor vo svojom Závere (z neznámych dôvodov) až tri razy výslovne zdôrazňuje. Vznikla na podklade mnohých, v texte sice uvedených, ale v jeho Literatúre nenájditeľných zdrojov (napr. Kroľ 2008 na strane 9, Danek 2005 s. 13, Manniová 2004 s. 100, Mistrík 2006 s. 105 a iní a inde).
Celkový počet zdrojov (cca 300 titulov) je v kontraste s účelom publikácie: študent sotva siahne čo i len po desatine z nich. Nebolo by didakticky vhodnejšie uviesť len kľúčové a to priamo za každou z 10 kapitol? Napr. prof. M. Zelina vo svojej učebnici Psychoedukácia (2018, dvojnásobný rozsah) použil 94 zdrojov. V množstve citovaných pasáží z tristo autorom JD uvádzaných titulov, čitateľ ťažko rozlíši, ktoré sú myšlienky autorove, originálne (a nové, z obdobia 2007 – 2022), prínosné pre pokrok pedagogickej vedy.
Počet bibliografických záznamov určuje, že na vytvorenie jednej strany „vlastného“ textu (133 strán netto) bol prevzatý text, alebo podnet z takmer troch zdrojov. Odzrkadľuje sa to v mnohých doslova odpísaných pasážach, napr. dve strany z Pedagogickej encyklopédie (!) na s. 17-18, odpis časti zákona 245/2008 na s. 115, odpis z Pelikána na s. 11, z V. Tamášovej (2006) na s. 96 (a iných a inde). Pritom si JD nevšimol (?), že VT text odpísala od Višňovského (2002), ktorého znenie umiestnil JD tesne predtým.
VTP má tvrdú luxusnú väzbu (soft cover knihy sú o tretinu lacnejšie). „Interiér“ je zato chudobný: tonerom / pigmentom sa šetrilo tak, že text (font 8!) je málo kontrastný, čo vrcholí sotva rozoznateľným číslom strany neergonomicky umiesteným v hornom rohu pri väzbe. Výška riadku a veľkosť znakov vedú k ich vysokej hustote. V referenčnej (už spomínanej) publikácii od JD z roku 2007 a aj v Psychoedukácii (M. Zelina 2018) je hustota 15 znakov na cm2, kým vo VTP až o 40 % vyššia: 21 na cm2. To značne sťažuje čitateľnosť textu.
User friendliness znižujú mnohé dlhé odseky (niektoré až 1,5 strany(!), napr. s. 51, 60, 132), pričom už odsek dlhší ako pol strany sa expertmi neodporúča. Dlhé vety (viac ako odporúčaných 10 až 15 slov) tiež neuľahčujú „stráviteľnosť“ textu. Hneď v Úvode čaká študenta borba s viac než 80(!) slovnou vetou. Vety nad 50 slov nie sú zriedkavé (napr. na s. 19, 48, 50 a inde). Nájsť najdlhší odsek a najdlhšiu vetu prenechávame ako lahôdku pre čitateľa samého.
Dĺžka vety je aj jeden z parametrov testu porozumenia textu od jazykovedca prof. J. Mistríka. Test indikuje ako ľahko je text pochopiteľný pre čitateľa. Skóre 40 – 50 znamená zrozumiteľný text, pod 30 zložitejší, odborný. Skóre pod 10 poukazuje na prakticky nezrozumiteľný text. Napr. text na s. 114 má skóre 15, no niektoré pasáže v knihe dosiahli aj zápornú hodnotu (-5 !).
Študent už v prvom riadku Úvodu nájde neznáme slovo („dosiahnuie“) a nižšie ďalšie („presadovanie sa jednotlivcov“), čo sa opakuje nezvyčajne často, až po Résumé v r. 4 a r. 6, vrcholiac v poslednom riadku Summary (na poslednej s. 155 „public inrested in improving“). Prekvapivé gramatické a štylistické novotvary neujdú pozornosti študenta, ale ani „širšej verejnosti“, o záujem ktorej sa JD uchádza na s. 141 formuláciou „verejnosti so záujmom o utváraniA osobnosti“. Ďalšie príklady: s. 71 „o ich zdrojoV“, s. 48 „v pravde ako nevyhnutnej podmienkY pri hľadaní“, s. 104 Tchatcherová, s. 99 „každý vyučujúci predmet“, s. 109 „Martin Luther King hovoril príklad...“, s. 123 „v učiteľských odboroV štúdia“ atď. Pomôžeme si slovami doc. Bakošovej k nedávno obhajovanej habilitačnej práci docentky E.M.: „Veľa pripomienok máme k jazykovej stránke textu v ktorom je mnoho preklepov, chýb, české pojmy, neodborné, nespisovné slová, nevhodné koncovky a predložky...“.
Učebnica VTP je vizitka autora, primárnych posudzovateľov (prof. Petlák a prof. Benčič), Edičnej rady a vedenia FF UCM. Naša re-cenzia študenta pedagogiky neponúka tradičný fádny opis a krátke komentovanie kapitol podľa Obsahu. V súlade s titulom očakávame pojednanie o teórii a o praxi výchovy v pomere cca 1:1. Teórie je ale drvivo viac. Prakticky ťažko nájsť praktické aspekty výchovy, na ktoré láka názov knihy. S tým súvisí aj rozsah kapitol. Očakávateľne kľúčová kapitola VI. „Proces výchovy“ je najkratšia (iba 8,5 s.), pričom 4,5 strany je o princípoch, 1 s. o formách, 2 s. o metódach a 16 riadkov o prostriedkoch výchovy. Výchovné princípy delí do 4 skupín, ktoré obsahujú postupne 13, 18, 10 a 7 princípov, spolu 48. To je zarážajúci počet. Existuje vôbec učiteľ/ka, ktorý počas vyučovacej hodiny vedome aplikuje čo i len polovicu z nich? Podľa nášho názoru, by počet princípov (už z princípu) nemal byť väčší než 10, optimálne od 3 do 7. Dokonca „principál“ je len jeden...
Najdlhšia (20 s.) je kapitola I. „Výchova – prostriedok utvárania osobnosti človeka“. Dve strany JD zaplnil tým, že odpísal znenie 22 definícií výchovy od iných autorov, bez didaktického spracovania. Jednu z nich (od Pelikána) JD opakuje aj na s. 28, 39 a 85. Študent sa pýta na dôvod. Výchovu JD definoval už názvom tejto kapitoly a 22 prevzatým chýba spoločná báza. Podľa nich výchova je: činnosť, proces, rozvíjanie, súčasť, príprava, vytváranie, záležitosť, pôsobenie, interakcia a niektoré ďalšie atribúty (s. 66, 124, 125). Teórii výchovy je venovaná kap. II. V ostatných kapitolách dominuje zameranie viac na sociologické, než pedagogické aspekty výchovy (najmä kap. III. IX. a X.). Prejavuje sa to ako v názve kapitol, tak aj vo frekvencii výskytu termínov „spoločnosť, spoločenský“ (už na dvoch stranách Úvodu 23 razy!).
Autorovi sa akosi podarilo pojednať o výchove bez zamerania niektorej kapitoly či subkapitoly na vychovávajúceho a vychovávaného. Ak je výchova(-anie) fungujúci systém, študent sa pýta, ktorá jeho časť pôsobí na ktorú inú jeho časť, ako a čím, aby sa dosiahol stanovený cieľ. Teda KTO (vychovávateľ), ako a čím činí-vychováva KOHO (vychovávaný). Nielen tento lineárny, ale ani interaktívny, či iné modely sa nezaobídu bez rozhodujúcich činiteľov výchovy – bez učiteľa a žiaka. Učiteľovi (ako appendixu školy?) sa však venuje necelá strana v kapitole VII. Inštitúcie výchovy, časť Škola. Žiakovi len zlomky textu v celom diele.
Opakované použitie niektorých termínov si pýta skratku, inak rozsah zbytočne nabobtnáva (napr. na s. 73 „biologické činitele obsahu výchovy“ nájdeme v priebehu 29 riadkov päť razy, alebo „Slovensko“, či „Slovenská republika“ nájdeme v IX. kapitole 90 razy).
Neprehliadnuteľné a obťažujúce sú často sa vyskytujúce, nefunkčné, zbytočné slová, bez ktorých by text nestratíl význam (napr. v podmienkach, v súvislosti, v smere, v nadväznosti, v línii …). Opakujú sa aj celé vety (s. 104 r. 13 zdola a r. 3 zdola a inde), alebo začiatok vety (na s. 71 – 73 sa 11 viet začína slovom „Zároveň“). Najobľúbenejšie „v zmysle“ je v Úvode 6x, na s. 7 v Kap I. v priebehu 10 riadkov 4x, na s. 72 v priebehu 5 riadkov 3x, na s. 91 v priebehu 6 riadkov je 4 x, na s. 122 v jednej vete 3x. Aj v Závere je mu JD verný: v rozsahu 18 riadkov bol použitý 3x. Výskyt v jednej vete demonštrujeme zo s. 124:
V zmysle autorových preferencií sme vytvorili vlastnú ukážku autorovho štýlu, slovníka a gramatiky: Aj menej všímavý čitateľ či čitateľka v podmienkach Slovenska v zmysle oslabenia ich pozornosti si výrazne všimne, že autor nenechal nepovšimnutý reálny fakt v smere teórie a praxe výchovy ako zložiek faktu výchovy na základni vzdelávania ako jej vedomostnej základni v reálnych podmienkach jednotlivých vyučovacích predmetoch v línii škôl základných, stredných i vysokých, v mestách krajských aj okresných, v mestských častiach i obciach v zmysle sídelných aglomerácií, nevynímajúc podmienky výchovy v jazyku národnostných menšín ktorých je na Slovensku 13, v zmysle ľudí, ktorí žijú na Slovensku okrem Slovákov. A Sloveniek.
Záver
Je možné, že sa mýlime, no zjavne ide o recyklát pasáží z autorových predošlých kníh a z diel viac než 300 iných autorov. Ako učebnica je pre študenta ťažko stráviteľná. Text je málo user friendly, neinkluduje čitateľa, nezohľadňuje stupeň jeho percepčno-mentálnej kapacity. Množstvo gramatických, štylistických a terminologických „zvláštností“ (chýb) ruší pozornosť študenta a odpútava ju od obsahu textu. Ktosi napísal: „Gramatika, štylistika sú ako odev. nedbanlivý výzor dokáže pokaziť značnú časť dojmu“.
Ak prof. Danek píše na s. 132 „Potrebná je ale predovšetkým vzájomná ohľaduplnosť a rešpekt“, tak sa očakávajú aj od neho k študentovi. Text je vhodný pre kolegov autora - profesorov/ky a docentov/ky - ako podnet k otvorenej, úprimnej, vecnej diskusii. A to aj v záujme uplatňovania didaktických zásad tvorby učebníc a vyjasnenia a ustálenia pedagogickej terminológie, ak má byť pedagogika vedou.
Čitateľovi sa ponúka veľa teórie (pre študenta až do stupňa „terória teórie“), málo sa dozvie o praxi výchovy, ale veľa o praxi (ne)písania VŠ učebnice. Neodporúčame ju ani ako vzor pre napísanie seminárnej práce.
