Spôsobuje čerpanie eurofondov problémy morálnej povahy?
V Európskej komisii sa neoficiálne hovorí, že každý člensky štát má také pravidlá ŠF a KF, aké si zaslúži. Je verejným tajomstvom, že na Slovensku existuje vrstva špekulantov naviazaných na politické resp. ekonomické skupiny, ktorí využívajú nedostatky mladej demokracie na zneužívanie verejných prostriedkov a na rýchle seba obohatenie. Fondy EÚ len rozširujú rozsah ich pôsobnosti. Príklady z praxe smerujú k domnienke, že títo špekulanti a skupiny spravidla nenesú priamu zodpovednosť za implementáciu programov a projektov ale bohatnú na protislužbách a províziách za to, že rôznymi spôsobmi dokážu ovplyvniť finančné toky finančných prostriedkov. Na svoju činnosť potrebujú tichú alebo priamu podporu na strane poskytovateľov alebo prijímateľov pomoci, čo je hlavnou príčinou korupcie pri využívaní ŠF a KF.
Slovenské orgány zodpovedné za riadenie a kontrolu ŠF a KF sa pokúšajú eliminovať priestor na takúto činnosť. Používajú na to najmä administratívne a legislatívne nástroje, ako aj posilnenie certifikačnej a auditnej funkcie Ministerstva financií SR. Výsledkom je komplikovaný systém preplácania výdavkov projektov: Prijímatelia pomoci musia v súčasnosti spravidla dokladovať všetky uhradené faktúry a účtovné doklady (vrátane drobných a nepriamych výdavkov) a riadiace orgány sú povinné ich detailne kontrolovať (administratívne aj vecne na mieste realizácie projektu). Tento systém značne zaťažuje obe strany. Ďalším nástrojom sú prílohy žiadostí o nenávratný finančný príspevok obsahujúce mnohé formálne úradné potvrdenia, ktoré zabezpečujú len istú mieru uistenia riadiacich orgánov o žiadateľovi. Taktiež zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obsahuje minimum práv prijímateľa a naopak maximum povinností, čo je jednoznačný signál poskytovateľov pomoci voči žiadateľom, že na špekulovanie môžu doplatiť. Samozrejme, takto nastavené vzťahy medzi poskytovateľmi a prijímateľmi pomoci nie sú zďaleka optimálne. Celý systém je prebyrokratizovaný a navyše niektoré procesy aj tak nie je možné takýmito nástrojmi podchytiť (príkladom je proces verejného obstarávania, ktorého vykonanie a kontrola predchádza preplateniu akýchkoľvek výdavkov projektov).
Od konca roku 2010 vláda SR začala realizovať opatrenia na zvýšenie transparentnosti využívania fondov EÚ. Od roku 2011 sa zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zverejňujú v centrálnom registri zmlúv. Pripravuje sa dodatočné zverejnenie starších zmlúv, povinné zverejňovanie informácií o všetkých predložených žiadostiach vrátane informácií o osobách zapojených do hodnotenia a výberu. Uvažuje sa tiež o vytvorení interaktívneho informačného portálu pre verejnosť. Hoci tieto opatrenia zvyšujú mieru transparentnosti, neriešia hlavné príčiny negatív spojených s využívaním ŠF a KF na Slovensku vrátane nehospodárneho využívania prostriedkov a korupcie. Je potrebné čím skôr naštartovať proces riešenia problematických oblastí a zabezpečiť preň širokú politickú a verejnú podporu. Európska komisia totiž pre budúce programové obdobie 2014-2020 navrhuje podmieniť čerpanie ŠF a KF plnením tzv. kondicionalít, prostredníctvom ktorých budú posudzované podmienky nevyhnuté pre efektívne využitie ŠF a KF.[1] Malo by ísť napríklad o zabezpečenie vhodného legislatívneho a administratívneho prostredia, fungujúceho princípu partnerstva, ale aj e-Government, koncentráciu pomoci a strategické programovanie atď. Ak v najbližších rokoch nedôjde k zásadným zlepšeniam v slovenskom systéme využívania fondov EÚ, od roku 2014 pravdepodobne prídu na rad sankcie.
Pomohlo by, keby riadenie eurofondov prešlo z ministerstiev na iné subjekty, napríklad mimovládnu neziskovú organizáciu alebo na regióny?
Regionálne a miestne samosprávy, ktoré sú v súčasnosti kľúčovým prijímateľom pomoci z fondov EÚ, tieto prostriedky často považujú za zdroje na financovanie decentralizovaných úloh štátu, a preto požadujú, aby sa proces rozhodovania o využívaní fondov EÚ presunul bližšie k predmetu rozhodovania. Hoci požiadavka decentralizácie riadenia a vytvorenia regionálnych programov je legitímna, predstavitelia regiónov nepredstavujú alternatívu voči súčasnému prístupu k využívaniu ŠF a KF - vnímajú ich prevažne tiež ako nástroj na konsolidáciu svojich rozpočtov a získavanie politických bodov. V prípade decentralizácie riadenia by regióny čelili v podstate tým istým problémom a rizikám ako politici a úradníci v Bratislave, a navyše by mali menej praktických skúseností. Novinkou, ktorú do budúcnosti navrhuje Európska komisia, je presun úloh v súvislosti s realizáciou tzv. integrovaných územných investícií až na úroveň jednotlivých miest. Presun zodpovednosti zo štátnej správy na samosprávu však neprinesie zlepšenie, ak sa nespojí so širšou premenou systému.[2]
Slovenské MNO nemajú skúsenosti ani kapacity, ktoré by im umožnili spravovať prostriedky v sume niekoľko miliárd eur. Teoreticky by mohli spravovať menšie časti programov v oblastiach kde majú skúsenosti (napr. v sociálnej oblasti, resp. v oblasti životného prostredia). Tu však hrozí konflikt záujmov, keďže MNO sú zväčša zároveň aj poskytovateľmi sociálnej starostlivosti.
Najvhodnejším systémovým riešením na Slovensku sa v súčasnosti zdá byť zriadenie špecializovanej agentúry v podobe verejnej akciovej spoločnosti alebo rozpočtovej organizácie, ktorej činnosť by bola kompletne financovaná z prostriedkov technickej pomoci. Výhodou by bolo najmä zlepšenie koordinácie, komunikácie a zavedenie jednotnej správy fondov EÚ (t.j. všetky programy by mali rovnaké pravidlá, formuláre atď.), obmedzenie rezortného politického vplyvu na rozhodovanie o fondoch EÚ, zavedenie princípov profesionálneho manažmentu (vrátane výberu a motivačného ohodnotenia personálu) a zefektívnenie využívania prostriedkov technickej pomoci. Prijímatelia, sociálno-ekonomickí partneri na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj médiá by v podobe takejto agentúry získali centrálny kontaktný bod. S cieľom posilnenia decentralizácie rozhodovania by zdroje, úlohy a zodpovednosť agentúry v niektorých oblastiach mohli byť transparentným spôsobom delegované na regionálne a miestne orgány, prípadne aj MNO. Vzhľadom na rozsah agendy (ide približne o 3000 úradníkov)[3] by pri zriaďovaní agentúry bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť najmä výberu jej vedenia, definovaniu jej vzťahu ku kontrolným orgánom, vláde, parlamentu, sociálno-ekonomickým partnerom, a príprave etického kódexu tak, aby sa predišlo zneužitiu koncentrovanej moci a prostriedkov.
[1] Viď. http://ec.europa.eu/regional_policy/what/future/proposals_2014_2020_en.cfm#1
[2] Máme možnosť poučiť sa aj z aktuálnych skúseností Českej republiky, kde sa realizácia programov na regionálnej úrovni ukázala byť extrémne problematická.
[3] Viď. analýzy administratívnych kapacít NSRR na http://www.nsrr.sk/dokumenty/zakladne-dokumenty/