Pokúsim sa o menší opis tejto fresky, a vopred sa ospravedlňujem za prípadne menšie/väčšie nezrovnalosti.
Vznik diela: Pápež si Raffaela zvolil aby vyzdobil vatikánsku sieň Stanza della Segnatura v Ríme. Táto sieň bola určená a postavená za účelom, že to bude knižnica, ale zároveň to bude miesto kde pápež Július II. podpisoval rozhodnutia cirkevného súdu. Do tejto miestnosti namaľoval Raffael 4 fresky. Každá z týchto malieb predstavovala jednu tému (filozofia, teológia, poézia a právo) jednou z týchto fresiek bola aj Aténska škola, ktorá predstavovala filozofiu.
Raffaelov zámer bol namaľovať osoby renesancie v podobe antických velikánov na jeden obraz. Raffael mal dôvod pre znázornenie každej osoby na obraze.
Platón (1) a Aristoteles (2): Priamo v strede obrazu sú dve ústredné postavy, každá predstavuje svoje filozofické myslenie. Starší z oboch mužov je Platón, ktorý jednou rukou ukazuje k oblohe a v druhej drží svoju knihu Timaios. Mladším diskutérom je Aristoteles, ktorý jednou rukou ukazuje k zemi a v druhej nesie svoju knihu Etika Nikomachova. Platón je zobrazený ako Leonarda da Vinci (a je tu domnienka, že Aristoteles dostal podobu Michelangela Buonarrotiho.) Tak ako bol rozdielny Platón a Aristoteles tak sa odlišovali od seba aj Michelangelo a Leonardo. Leonardo bol večný fantasta, zatiaľ čo Michelangelo bol veľmi praktický a racionálny. A aj napriek tomu kráčajú vedľa seba!
Rozbor niektorých postáv:
Alexander (3) a Sokrates (4) Alexander Veľký (Aristotelov žiak), pozorne počúva Sokrata. Sokrates sa snaží naznačiť na prstoch jednotlivé body svojho rozmýšľania. Základom Sokratovej filozofie je kladenie otázok a ich následná analýza.
Epikuros (5) filozof s vencom na hlave vždy hovoril, že šťastie spočíva v hľadaní blaha mysle (filozofické myslenie epikureizmus.) O Epikurovi je známe, že sa vysmieval ľuďom a ich strachu zo smrti. Hovoril že pokiaľ človek žije, smrti niet a preto človek nemá dôvod báť sa jej a keď smrť prišla, tak už niet človeka ktorý by sa jej bál.
Pytagoras (6) grécky matematik, ktorý je dodnes známy na školách svojimi matematickými poučkami. Dokonca na obraze jednu z nich aj vysvetľuje. Pytagoras stelesňuje aj hudbu a aritmetiku. Obidve patrili k základnému vzdelaniu tej doby.
Herakleitos (7) je to osamelá postava, ktorá bola dodatočne pridaná. Predstavuje ho ako melancholického filozofa, ktorý ronil slzy pre ľudsku hlúposť (táto postava, je v skutočnosti Michelangelo. Raffael z úcty zakomponoval jeho portrét do obrazu. Je možné, že Raffael ktorý tohto génia obdivoval, ho zobrazil vo svojom diela až dvakrát.)
Diogenes (8) vychudnutý starec, ležiaci na schodoch, ktorý opovrhoval svetským majetkom a časom si vyslúžil prezývku "pes". O Diogenovi je známych veľa historiek a anekdot, jednou z nich je spojená s Alexnadrom Veľkým. Keď kráľ pozval Diogenesa na slávnosť, neprišiel a tak sa sním chcel stretnúť kráľ osobne a tak sa aj stalo. Keď Alexander stretol opaľujúceho sa Diogena, povedal mu : „Som Alexander, veľký kráľ“, Diogenes odpovedal: „Ja som Diogenes, pes“. Na to mu Alexander povedal čo by si si prial? ... Diogenes: ,,ustúp mi zo slnka".
Euklides (9) grécky matematik a žiak Sokrata vysvetľuje na obraze jednu zo svojich matematických poučiek. Skupina okolo neho by mala zobrazovať nadšených študentov ktorí začínajú chápať ťažké učivo.
Raffael (10) do diela zakomponoval aj seba, predstavuje ho mladý muž hladiaci priamo k nám ako by sa nám snažil niečo naznačiť.
Ptolemaios (11) je zobrazený na obraze ako osoba držiac zemský glóbus. Bol jeden z tých čo hovoril, že zem je stredom vesmíru. Oproti nemu si môžeme všimnúť pravdepodobne jedného z perzských prorokov Zaratustru (12) ako drží hviezdny glóbus, pravdepodobne sa o niečom dohadujú.
Plotinos (13) postava je umiestnená v pravej časti obrazu teda zo strany Aristotela, čo je pozoruhodné keďže sa zaoberal najmä Platónovou filozofiou. Keď sa pozrieme na výraz v jeho tvári môžeme vidieť istú nenávisť.
Pietro Perugino (14) bol taliansky maliar. Autor diela znázornil Perugíniho z dôvodu, že preňho veľa znamenal. Pietro sa chopil Raffaela po smrti jeho obidvoch rodičoch a začal ho zaúčať a rozvíjať jeho talent.
Na obraze je samozrejme veľa iných a taktiež významných postáv z našich dejín, ako napríklad:
Homér (15), Parmenides (16), Hypatia (17), Anaximandros alebo Boethius (18), Averroes (19), Zenon z Eley (20) a.i.
Bibliografia:
JOHANNSEN,R.H.: Slávne maľby. Bratislava 2004
BLAŽÍČEK, Oldřich J.: Raffael. Praha 1982
CRISTOFANELLI, Rolando: Raffael. Bratislava 1986
