Autoportrét, Paríž: jeseň, 1886
n1853 Narodil sa 30. marca v Groot Zunderte v Holandsku n 1857 Narodil sa brat Theo. (pevn é puto medzi nimi a ž do smrti) n 1869 Zamestnal sa ako predava č v haagskej pobo čke obchodu s obrazmi n 1873 Bol pový š ený a pre š iel do londýnskej pobo č ky. Za č iatky s ľ ubn é , ale ke ď ho odmietla dcéra domácej Eugenie Loyerov á , prejavila sa u ň ho ve ľ k á sk ľ ú č enos ť n 1875 Prelo ž enie do par í ž skej pobo č ky v n ádeji, že jeho správanie sa zlepší n 1876 Za h á davos ť a n á bo ženské zanietenie bol prepustený, vrátil sa do Anglicka a prijal neplatené miesto pomocného u č ite ľa n 1877 Pracoval v kn í hkupectve v Holandsku, pod ľ ahol n á bo ž ensk é mu zanieteniu a bol op ä ť prepustený. Odišiel do Amsterdamu š tudova ť teológiu n 1878 Nezlo ž il prij í macie sk úš ky, ale bol prijatý na miesto laick é ho kazate ľa v baníckej oblasti Borinage v Belgicku n 1879 Zbavený miesta kazate ľa pre výstredné správanie n 1880 Za č al kresli ť a ma ľ ova ť , v ä č š inou v temných farb á ch. Zap í sal sa do kurzu ma ľovania v Bruseli n 1881 Býval u rodi čov v Ettene, ď alej ma ľ oval. Bol zamilovaný do sesternice Kee, ale tá ho odmietla n 1882 Pres ť ahoval sa do Haagu, zo s ú citu prichýlil chudobn ú , tehotn ú alkoholi čku a prostitútku Clasinu Hoornickovú (Sien) n 1883 Ukon č il vz ť ah so Sien a odi š iel najprv do Drenthe a potom k rodi čom n 1885 Nama ľoval jeden zo svojich najvýznamnejších obrazov Jedáci zemiakov. Ľ ú bostný vz ť ah so star šou ženou Margot Begemannovou sa v š ak skon čil ď al ší m odmietnut í m a jej pokusom o samovra ž du. Bol krivo obvinený, že priviedol do druhého stavu svoju modelku Gordinu (Stien). Po otcovej smrti opustil Nuenen n 1886 Zap í sal sa do kurzu ma ľ ovania v Antverp á ch, po h á dke s u č ite ľ om - vyl ú č ený. Odi š iel do Par í ža, býval u Thea. Spriatelil sa s viacerými maliarmi, predov š etkým P. Gauguinom. Pod vplyvom impresionizmu za č al pou ž í va ť svetlejšie farby n 1888 Odi š iel na juh Fr. Arles, neskôr sa k nemu pridal aj P. Guaguin. Ich priate ľstvo ohrozovali časté búrlivé hádky o maliarskej technike. Ke ď 23.12 Paul odišiel z doma na prechádzku, Vincent ho údajne ohrozoval britvou, neskôr si odrezal kus ucha, na čo sa zrútil n 1889 Dobrovo ľ ne nast úpil do ú stavu pre du š evne chorých Saint-Paul-de-Mausole v Saint-R é my. Theov á man želka Jo mu ozn ámila, že č ak á die ť a, a ak to bude chlapec, chce mu da ť meno Vincent n 1890 Napriek odpor ú č aniu lek á ra odi šiel z ú stavu, na kr á tko sa zastavil v Par í ži, aby videl svojho synovca a zoznámil sa s Jo, potom sa ubytoval v Auvers, kde sa zveril do starostlivosti doktora P. Gacheta. Po roztr žke s Gachetom, pravdepodobne zapr í č inenej n á klonnos ť ou k lek á rovej dc ére Marguerite, a s pocitom, ž e je finan č nou pr í ť a žou pre brata, si neskoro popoludní 27.júla v poliach nad Auvers strelil do hrude. Zomrel 29.júla na svitaní. Pláž v Scheveningene, 1882
Zátišie s bibliou, 1885 (týmto obrazom chcel vyjadriť zúčtovanie s minulosťou. Biblia je symbol jeho rodiny a náboženskej výchovy, a konkurenciu na obraze Biblii robí Zolová kniha - Radosť žiť, ktorá bola pre jeho otca hriešnou knihou. Svieca na obraze ma stavať obe knihy obe stránky jeho života na rovnakú úroveň)
Most v Langlois u Arles, 1888
Nočná kaviareň ,1888
Noc pred kaviarňou, 1888 (pri týchto nočných dielach používal vlastný vynález ;) nosil na hlave klobúk, na ktorom mal poukladane sviečky aby videl čo maľuje)
Hviezdna noc 1889 ( sú to tuje a dedina. Tuje boli fakticky jeho druhým najobľúbenejším predmetom na maľovanie po slnečniciach. Sám povedal: ,, Tuje ma natrvalo zamestnávajú. Rád by som ich prostredníctvom vytvoril niečo podobné, ako sú moje Slnečnice, len ma prekvapuje, že nie sú nikdy namaľované tak, ako ich vidím. Sú v línii a proporciách také krásne ako egyptský obelisk!" (Vincent van Gogh)
n n n
