Milujem bozky na čelo, je to niečo tak malé nepatrné a pritom krásne. Na internete je stovka takzvaných vysvetlení čo, ktorý určitý bozk znamená no podľa mňa je to niečo natoľko osobné (či možno až intímne) že je to obtiažne zadefinovať presne. Pamätám si na bozky na čelo od rodičov na dobrú noc, či keď som bola smutná. Od muža, ktorý ma pobozká a ja sa cítim v bezpečí. Už samotné objatie vo mne vyvoláva pocit istoty, a keď sa k tomu pridá hoci len malá pusa na čelo vtedy som šťastná.
Bozk na čelo od muža je niečo tak čarovné. Možno preto sa vtedy cítim ako malá princezná a mám v tej chvíli pocit, že sa mi nič nemôže stať (ako by som bola minimálne jeden z avengerov) a cítim sa blažene. Niekto by si mohol pomyslieť, že je to deficit z detstva, že som mala nedostatok náklonností od rodičov, ale to nie je pravda. Moji rodičia nás (mám súrodencov) vychovávali dokonalo, a nikdy nám nechýbal prejav lásky, nehy a iných citov. No dnes keď má už tatík nemá šancu pobozkať na čelo, mamka to ešte občas robí. Ale od muža to cítim stále inak. Bude v tom asi naozaj niečo ochranárske, čo vie prejaviť poriadne len muž žene (hoci aj ja rada obdarím pusou na čelo nemyslím si, že muž to berie tak citovo ako my ženy.) Muž má v sebe od prírody niečo zakorenené čo ho prirodzene ,,núti“ ochraňovať ženy. Zvykneme byť tie slabšie polovičky, jemnejšie a podobne, a správny muž nám vie tú ochranu, ktorú potrebujeme zabezpečiť. Neviem a ani nechcem tu dávať definície ako píše múdry google čo konkrétne znamená bozk na čelo, chcem len poukázať na to, že je to niečo krásne a nezabúdajme na tento jemný no silný prejav citov. Ľudia ktorí sa cítia v náručí toho druhého bezpečne, nech pobozkajú svoju polovičku a zaženú tak všetky obavy.
Práve tieto maličkosti, jeden úprimný dotyk pier, pohladenie, pár slov alebo pravdovravný pohľad nás dokáže uchrániť pred občas nie prívetivým vonkajším svetom.
„Desať bozkov sa zabudne ľahšie ako jeden.“ Jean Paul.
