
Aby mi ráno nezvonil budík (respektíve aby som si ho večer nemusela nastaviť)
Ešte z postele si vypočuť poriadnu hitovicu, a vstať z postele v štýle tanca
Kvalitné raňajky
Dostať pred obedom pusu
Dať si na desiatu ovocnú bombu
Nečakane stretnúť niekoho milého
Mať na obed pripravený segedín, alebo palacinky
Dopriať si čokoládu bez výčitiek
Prichytiť sa ako sa usmievam bez príčiny (áno som zdravá)
Spraviť niečo pre druhého (hoci len poradiť cestu, či zodvihnúť rozsypaný nákup)
Isť na kávu s najlepšou kamarátkou (poprípade si zahrať Mortal Kombat)
Vychutnať si prechádzku s mp3 na prečistenie hlavy
Zažiť smiech dieťaťa
Dostať milú textovku
Robiť niečo kreatívne (kresliť, písať, niečo tvoriť)
Vidieť šteniatko (ale uspokojím sa aj s väčším psom)
Príjemne sa porozprávať s mamkou o hocičom, a pri tom dostať záchvat smiechu
Dať si do tela (a teraz myslím poriadne korčuľovanie, tenis či bazén)
Dopriať si poriadny kúpeľ so sviečkami a knihou
Byť s osobou, pri ktorej som bezprostredne šťastná
Mať sex
A napokon sa uložiť do postele a zaspať do pätnástich minút
Pre niekoho to môže byť veľa a pre iného malo. Dvadsaťdva bodov je pre mňa tak akurátny počet míľnikov dňa. Ale viem si to predstaviť vo výnimočnej situácií zhrnúť aj do troch bodov ako napríklad – 1. byť na Bora Bora, v Ìrsku, na Hawai či v Barcelone. 2. Byť s milovanou osobou a ten tretí míľnik sa už prejaví sám (budem šťastná a spokojná.) A samozrejme mám ešte pár variant, ale táto hlavná s dvadsaťdva bodmi sa mi zdá celkom jednoduchšia ;)
,,Veľa ľudí životom len blúdia. Nevedia kam idú, schovávajú sa za frázy: ,,dobrý život“, dobrý vzťah“, pekné bývanie“. Nevedia to povedať konkrétne, nie to si to predstaviť. Tu majú výhodu tí, ktorí si presne povedia (dokonca napíšu) čo chcú. Výhoda je v tom, že keď vieš presne čo chceš, vieš si to predstaviť. A keď si to vieš predstaviť, vieš to v duchu prežiť. A keď to vieš v duchu prežiť, máš tie emócie v sebe a chceš to zažiť naostro. A vtedy ideš za tým cieľom, vidíš ho, cítiš ho, prežívaš ho a preto nevidíš prekážky. Len cestu." Zdeněk Šmerek.