No chovať sa detinsky neustále mi príde tak trošku na hlavu, ale chápem, že aj takí ľudia musia existovať ;)
Byť dospelým človekom určite nie je ľahké. A teraz tu nechcem rozoberať chovanie sa ľudí primerane veku, lebo to som už riešila a to je pre mňa niečo iné. Za detinskosť ja považujem ak dospelý človek neviem čo chcem, neustále sa nevie rozhodnúť, je maximálne urážlivý, sťažuje sa na všetko a nič nedokáže brať vážne. Občas sa to dá tolerovať, podľa toho koľko okolie znesie. Ale ak sa napríklad tridsať ročný chlap uráža ako malý osem ročný chlapček, ktorému mamka nekúpila nové autíčko v tomto týždni, je to choré. Taktiež ak muž či žena to je jedno, mlčí pri konflikte, alebo len mávne rukou a nerieši situáciu, príde mi to ako nevyzreté chovanie ... Čo narobíme, každý sme nejaký. Ľudia dokonale nedokonalí :)
,,Človek je dospelý, pokiaľ neváha prevziať zodpovednosť za svoje detinské správanie.“ Pavel Kosorin.
