Hlboké myšlienky všedného dňa: Miesta ... koľko znesú emócií.

Moja stará izba. 

Na tom samom mieste kde sme oslavovali krásne jubileum jednej jedinečnej osoby, sme tiež za nejaký čas už len s láskou spomínali na je celý život. Miesta samotné sú len fakticky určitým priestorom. Až ľudia ich zapĺňajú a potom jednotlivo majú pre nich určitý význam, súvislosť z danou situáciou. Miesto, ktoré u niekoho môže evokovať krásu, u iného vyvolá smútok či strach. Predstavte si len svoju vlastnú izbu, čo všetko sa v nej odohralo od detstva po súčasnosť, koľko ľudí v nej bolo, čo všetko ste robili. Od hrania sa s autíčkami, písania domácich úloh, hádky, plač, oslavy, úspechy, lásky a iné ;) To všetko zanecháva určitú spomienku, ktorá v sebe skrýva emóciu.

,,Potrebujem svoje spomienky. Sú to moje dokumenty.“ Louise Bourgeois.