Podľa mňa už staroveký, no stále v kurze ,výrok je pozitívum samo o sebe - ,,pokiaľ dýcham, dúfam.“ Optimizmus bol vždy potrebný, a je tomu tak aj dnes bez rozdielu. Vďaka optimizmu si dokážeme predstaviť niečo nové, lepšie a sme schopní pre jeho dosiahnutie zmobilizovať všetky sily. Ak je niekto optimista neznamená to, že je hlupák, donkichot, alebo prosto žeby nevedel rozlíšiť dobro od zla. Je to človek, ktorý aj v dnešnej dobe stále verí, že dobro zvíťazí nad zlom a to nie len v rozprávkach. Problémy, ktoré ho postretnú (ak je to čo i len trošku možné) berie ako šancu a výzvu. Pri pozitívnom myslení nesmieme zabúdať na silu sugescie, ktorá skutočne funguje. Ak sa budeme sami povzbudzovať stane sa to súčasťou nášho vnútra. Ozajstný optimizmus prekračuje všetky obmedzenia a hranice (samotná nádej optimizmu vyrastá z viery.) Tvrdí sa, že pozitívne myslenie nám predlžuje život. Ja viem vo veľa situáciách je nesmierne ťažké byť optimistom no vždy to treba čo i len skúsiť a veriť v to dobré, a nemyslieť dopredu na to, že veci dopadnú zle, nie naopak prvotná myšlienka by mala byť, že všetko dobre dopadne!
,,Som optimista, nevidím dôvod byť niečím iným.“ Winston Churchill.
Nedá mi neprispieť aj s týmto: „Optimista je človek, ktorý sa ožení s vlastnou sekretárkou a myslí si, že ju bude môcť aj naďalej upozorňovať na pravopisné chyby.“ Tristan Bernard.
