
Keď idem po ulici v daždi (čo mne na počudovanie sveta, neprekáža) tak prevažne vidím len ľudí, ktorí sa ponáhľajú čo najskôr schovať pred týmto ,,nečasom“. Klopia hlavy, do očí im nie je vidieť (je to pochopiteľné keďže na nich padá voda) a nikto sa neusmieva. Ale ako náhle vykukne magické slnko alias Oscar všetko sa zmení. Celý deň dokáže prežiariť, až do vnútra ľudí. A zmena je evidentná. Tak ako sa hlávky slnečníc otáčajú za slnkom tak aj ľudia zrazu zdvíhajú hlavy hore. Každý si vychutnáva slnečné lúče na svojej pokožke a zrazu sa nie je kam až tak náhliť. A aj keď nás slnko oslepuje, predsa sa usmievame. Je to veľmi milé vidieť v parku ľudí ako sedia na lavičkách a nastavujú svoje tváre k oblohe.
,,Slnko nás poteší, dážď nás osvieži, vietor nás povzbudí, sneh nás rozradostni. Neexistuje totiž to zlé počasie, sú len rôzne druhy dobrého počasia.“ John Ruskin.