Mne asi najviac kreslenie/maľovanie (a korčuľovanie.) Po dokreslení mám úplne prázdnu hlavu čo sa mi nestáva ... skoro nikdy. Vtedy moje myšlienky ako keby odpočívali poriadnou siestou. Sú ticho, usporiadané a hlavne nepoletujú hore dole. Som kľudná a vyrovnaná čo s dnešným uponáhľaným tempom dosahujem len veľmi ťažko. Vtedy mám pocit, že aj keby som chcela nad niečím silno premýšľať, musela by som vynaložiť obrovskú námahu ako napríklad – odobrať sa v hlave do sekcie myšlienky, otvoriť archív, vybrať regál s kartotékou a nalistovať daný spis. Ale komu by sa chcelo nad niečím premýšľať keď v hlave je konečne poriadok ... len by sa opäť spravil bordel a chaos, to teda nie.
Takže radšej si s prižmúrenými očami vychutnávam ticho v mojej hlave a je to senzačný pocit.
„Všimol som si, že ľudia majú radi také myšlienky, ktoré ich nenútia myslieť.“ Stanislaw Jerzy Lec.
