Nikdy sa už nezamiluje, nikdy jej neodpustím, nikdy viac nepriberiem, nikdy sa už neponížim, nikdy už nebudem piť, nikdy už nebudem veriť ľuďom, nikdy by som nespravil to a to ... a podobné vety, ktoré ľudia tak často vravia a veľakrát si myslia, že to tak bude.
Ja stopercentne používam toto slovíčko len v pár prípadoch. Nikdy vedome neublížim svojej rodine, nikdy nebudem fajčiť, nikdy by som nedokázala byť neverná a nikdy nebudem mať rada cibuľu! To je asi tak všetko kde si trúfam, ho používať, myslieť ho vážne a stáť si za tým lebo sa už poznám. No ľudia ho používajú často, zbytočne a pridávajú mu veľkú silu. Dospelí človek by si mal uvedomovať, že už nie je na základnej škole kde deti často pridávali svojím výrokom na sile práve slovom nikdy. ,,Nikdy sa nebudem hrať s Ivanou, lebo ťa nemá rada. Nikdy Peťovi už nepozdravím, lebo mi robil zle. Nikdy už nepôjdem do školy, lebo by sa mi všetci smiali.“ Deti si neuvedomujú, že človek sa môže zmeniť a všetko môže byť inak. Pre skutočnosť, že v každom nasledujúcom okamihu už my sami nie sme rovnakí, svet sa stále toči a človek nemôže vedieť čo sa kedy stane, by sme sa mali snažiť toto päť písmenkové slovo používať len nevyhnutne keď sme si tým naozaj istí.
No a slová na záver, nemôžem a ani nechcem inak ako: ,,Nikdy nehovor nikdy!“
