Veľmi dobrú pamäť majú slony, no aj my ľudia si toho veľa pamätáme. A niekedy aj keď sa snažíme niektoré myšlienky alebo dokonca samotné spomienky zo svojho života vytesniť stále sú s nami. Vedia sa občas nečakane vynoriť, a aj s odstupom času nás zabolia (skoro) rovnako intenzívne ako v dobe kedy boli aktuálne. Žiaľ alebo smútok to je jedno, je silný cit v nás. Nie práve príjemný no každý z nás ho zažil. Naša pamäť je v tomto prípade proti nám a nepomáha nám. Možno práve v takých to chvíľach by sme si asi priali mať pamäť ako rybyčka z rozprávky – Hľadá sa Nemo. Pekná, milá no s minimálnou pamäťou rybka Dory.
„Nápadnejšie dávajú najavo smútok tí, ktorí majú menšiu bolesť.“ Nino Salvaneschi.
„Kto dusí žiaľ, akoby jeho šeptom srdce klal." William Shakespeare, Malcolm v knihe Macbeth.
