Keď v Biblii v 1. Knihe Mojžišovej prišlo rozhodnutie pre stavbu mesta, tak dôvodom bolo: „Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi.“ 1. M 11,4 Dôvodom nebola výstavba obydlí, pre bývanie obyvateľov, ale aby si urobili meno. Tento obraz mi doladil farby dneška.
Máme za sebou voľby do VÚC, kde sa mnohí predbiehali v sloganoch, aby sa to zapáčilo voličom, aby si urobili meno. Zviditeľnili sa a tak pri voľbe, bude ľahké zakrúžkovať známe meno z bilboardu, lebo je tam nádherný sľub. A to čo tam sľubuje, sľubujú, je potrebné.
V budúcom roku nás čakajú voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu, a voľby do samosprávy miest a obcí. Na všetko musia byť peniaze, lebo na to je zákon. Opäť budú sľuby, v ktorých sa nám akosi dobre žije. V čase pred voľbami je budúcnosť našej krajiny nádherná.
Prebieha elektronizácia verejnej správy. Čím ďalej, tým viac vecí vybavíte elektronicky, teda z pohodlia svojho domova. To vám umožní aj nový Občiansky preukaz s čipom. Internetbanking je už samozrejmosťou. Niektoré deti už na základnej škole dostávajú úlohy emailom. Emailová komunikácia je plná skratiek, ktorým rozumejú tí, ktorí ich používajú. Potom, samozrejme tieto skratky sú používané v hovorovej reči. Ozaj, hovorová reč. Ak čím ďalej tým viac vecí vybavíme elektronicky, tak s kým budeme hovoriť? To znamená, že sa nebudeme stretávať tak často, a ak sa už stretneme, budeme „nemí“ lebo dokážeme komunikovať len elektronicky. Veď sa len pozrite na komunikáciu už teraz. Prejdite sa po meste a ak narazíte na skupinku mladých ľudí, tak sa započúvajte. Očarujúca slovná zásoba.
Je veľa takých, ktorí si tehličku po tehličke pridávajú do svojho mesta, svojej veže, aby si urobili meno. Len málo ľudí dnes robí chyby. To myslím ironicky. Zamyslime sa, kedy sme naposledy počuli niekoho povedať, „urobil som chybu, je mi to ľúto“. Naopak, veľká väčšina vidí chybu niekde inde, v niekom inom, a obhajujú si len a len svoju česť. Svoje meno. Systém zlyhal. Ale ten niekto nastavil! V dobe elektronizácie je to veľmi jednoduché. Lebo nemusíme pri tom, keď veci vysvetľujeme pozerať tomu druhému do očí.
Dookola znie – pošlite mi to emailom. Ale skúste, keď stretnete žiaka základnej školy, napríklad ôsmaka, porozprávať sa s ním len tak o prírode, autách, Európe, svete. Alebo len „povedz mi niečo, čo si sa naučil v škole za posledný týždeň“. Všímajte si pri tom jeho, jej slovnú zásobu. Mladý? Tak skúste staršieho, napríklad stredoškoláka v maturitnom ročníku. Prechádzajú mnohými testami, ale ústne odpovedali na učiteľove otázky len málo. Zlepší sa to? Kedy? Keď už ani do školy chodiť nebudú, lebo budú študovať elektronicky?
Stretol som absolventa vysokej školy, pre ktorého bolo veľmi ťažké naformulovať opytovaciu vetu, aby mu porozumeli, na čo sa pýta. Aj aby získal požadovanú odpoveď. Alebo som videl vystúpenie detí základnej školy, ktorí sa len pohybovali a robili pritom grimasy, lebo text išiel z CD prehrávača. Potom príde čas, kedy bude potrebné niečo zrozumiteľne povedať, neskôr aj niečo prečítať a porozumieť tomu správne. A trend? Veď to niekto nahovorí, prerozpráva, vypýta, vysvetlí za mňa. Vymyslia elektronické systémy a bude to jednoduché.
Ako funguje systém? Ako ho nastavujú? Myslia na to, aby budovalo, alebo zverte to nám a my to zariadime. No a ako to funguje? Vážení, ak nebudeme mať peniaze na školstvo a nebudeme sa deťom venovať, tak aká budúcnosť nás čaká? Ak nemáme peniaze pre starých, chorých, tak ako sa im odvďačíme za ich celoživotnú prácu pre krajinu? Nie sme už teraz nemí a dokonca aj hluchí? Veža je už príliš vysoká. Ak spadne bude to mať veľké dôsledky.
