Dnes vyzerá most v centre Bratislavy otrasne. No a v tom si pomyslíte, či aj to naše myslenie alebo myslenie tých ktorí rozhodujú (politici), nie je tak náhodou tiež trochu hrdzavé, staré a rozpadajúce sa. Ako ten Starý most. Koľko sa už hovorí o jeho možnostiach a o tom čo s ním? O jeho rekonštrukcii, oprave či o úplne novom moste? Napokon, ako sa zdá, nebude ani nový most a nezostane tam ani ten starý... Vznikne asi akýsi mačkopes. Ako naše myslenie. Akoby sme aj chceli ísť po novej ceste, po novom moste a šliapnuť už konečne na novú cestu. No čosi nám v tom bráni. Stále sa na niečo vyhovárame. Chceme možno nové, ale starými spôsobmi. Na to staré sme si zvykli. Stojaté vody nám dávajú aspoň akú - takú istotu. No rieka nie je stojatá voda. Neustále tečie a nezastaví sa. Inak by už nebola riekou... No náš prístup a prístup našich volených zástupcov sa v myslení na rieku asi nepodobá, skôr na stojatú zatuchnutú kaluž....A tak aj ich rozhodnutia a sľuby sú ako kaluž. Dávajú nám síce nádej, že Starý most bude pomerne rýchlo opravený, no nebude nový. Na nový vraj nemáme a starý sa už opraviť nedá do pôvodnej podoby. Po rozobratí by sa už nedal poskladať.
A tak bude dobrá aspoň nová mostovka, ostatné môžeme nechať po starom. Niečo sa zmení, ale základ zostane. Nepripomína vám to niečo? Nepripomína vám to aj naše myslenie? Myslenie našich pánov konšelov? Na nové nie je ešte čas. Teraz nie, lebo nemáme vlastné peniaze a ak by sme počkali na ten nový most, prešvihli by sme peniaze z európskej únie či od štátu...Nie je to stále tá istá pesnička? Aj v našich životoch? „Počkajme, teraz ešte nie, lebo...." Ale čas plynie a aj takýmto myslením sme dostali Starý most tam, kde je dnes. Rúca sa. Ale ktovie či ak sa niečo rúca, bude dobré použiť záplatu? Nič totiž netrvá večne. Navyše tým, že nám naši volení zástupcovia bránia pokúsiť sa o postavenie nového mosta, bránia aj silám a tvorivému potenciálu, ktorý tu je a čaká na príležitosť. Hovorím o ľudskom, tvorivom, zázračnom potenciáli a jeho udupaných možnostiach. O znemožnených príležitostiach pre talentovaných architektov, projektantov, urbanistov...dať im možnosť ukázať, čo je v nich....A tým ktorí stále počúvajú tú falošnú obohranú pesničku o nedostatku peňazí, odkazujem: neverte tým, ktorí ju spievajú. Peniaze sú, len ich treba spravodlivo rozdeliť, nájsť ich a hľadať spôsoby ako ich dostať tam, kde treba. No k tomu je nutná úprimná motivácia, schopnosti a dobrá vôľa skutočne slúžiť ľuďom...Ale to by myslenie našich politikov nesmelo byť obmedzené (až, či len) na štyri roky a na túžbu po kariére...a ktovie po čom ešte....
