Tiché vody

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Opäť som ponocovala, odratávala hodiny, chlípala minerálku. Bežiac po poli končil sen. Ohrnula som zo seba perinu, nastokla papuče. Ako obyčajne. Na ceste do kúpeľne ma vo dverách objímali všetci členovia rodiny. V hlave mi blikalo číslo 19. Odmietla som raňajky v posteli, a tak sme kultúrne jedli v kuchyni. Do misky som si pokrájala kiwi a banán, ocino si dal praženicu z biovajec. Iné sme doma nemali. Bola som na neho hrdá, aj napriek tomu, že utrúsil: „Tá sliepka zniesla to vajce šťastná a spokojná?“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedno umývadlo so zrkadlom nám nestačilo, mamina si drhla zuby, ja som sa snažila učesať si kučery a ocino mi poza chrbát šermoval so žiletkou. Už bolo načase! Strnisko by o chvíľu musel skracovať kosou. Odrazu boli všetci okrem mňa nastúpený. Pred odchodom do RK som dostala bojovú úlohu: rozbaliť darčeky. Červené treky som nechcela dať z nôh dolu. Zvyšok si nechám pre seba;-)

Neskôr sme zakotvili u starkej, varila obed. Šesťročná sesternica mi pošepkala do ucha: „Túto barbinu mi kúpila mamina, ale Patrikovi to nehovor. On ešte verí na Ježiška!“ Neskôr som o tom premýšľala.

V schránke som si našla list, presnejšie knihu od môjho slniečka. Tešila som sa ako malé dieťa. Varila som obed, odskúšala nový ponorný mixér. Špenátové pesto s cestovinami som ponúkala aj ocinovi, ale iba poznamenal: „Bukovského recepty nemám rád.“ Škoda že mi nedal ani šancu, podcenil moje kuchárske umenie, totiž to improvizovala som.

SkryťVypnúť reklamu

Zobrala som foťák, založila hrubé rukavice a šla behať so psom. Keď už nemusím dedinu a klebety, jej polia a lúky zbožňujem. Ľad sa prepadával pod nohami, slnko zapadalo, z priľahlých komínov vychádzal šedý dym. Pozastavila som sa nad jednou myšlienkou, tu je: V rozbúrenom mori zmien, nám viera dodá stabilitu.

Cítila som sa naplnená, nebolo to len o mne a psovi, ktorý popri mne nevládal. Mala som silu meniť, prenášať hory. Vrelo to vo mne. No napriek tomu som vedela, že zmena už dávno nastala. Teraz už stačilo len vnímať. To miesto so zamrznutou trávou, s oboranou zemou mi patrilo. Domov sa stal mojím najväčším útočiskom...

Barbora Bubniaková

Barbora Bubniaková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

316 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

226 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu