reklama

Mária Dzurňáková - rebelka s motykou

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

MÁRIA DZURŇÁKOVÁ – REBELKA S MOTYKOU (21.6. 1921 - + 24.9. 2005)

Moja babka bola výnimočná, ale takým tým nenápadným spôsobom. Na prvý pohľad si na nej nezaujatý človek nevšimol nič zvláštne - obyčajná spišská babka v jednofarebných, väčšinou čiernych sukniciach a zásterách s drobnou rastlinnou výšivkou a v čiernom, tmavomodrom alebo tmavofialovom svetríku na gombíky. Avšak skutočnosť, že sa po skorej smrti manžela dlhé roky starala o svojich 5 detí, zmenila čiastočne jej povahu. Z temperamentnej, hrdej a veselej ženy plnej života sa postupne stala skromná, rozvážna žena, prijímajúca všetky rany osudu s pokorou. Z vrodeného temperamentu a živelnosti ale našťastie nezaniklo všetko. Ostala zvedavosť, láskavý, mierne ironický humor a srdečný, i keď zriedkavý smiech. Nemožno zabudnúť ani na dokonalý zmysel pre estetiku obliekania sa, ktorý nám však občas v spojení s jej miernou tvrdohlavosťou a hrdou ženskou vznešenosťou spôsoboval „drobné“ problémy typu: „ani keby ši me zakľal jak totu našu šviňu, tak ci cez dzedzinu bez mojej šatočky nepujdzem!“ Inak ale babka oveľa viac počúvala ako by sa pýtala, a keď už predsa, tak len na podstatné rodinné záležitosti, alebo na niečo, čo ju veľmi zaujalo. Najkrajšie pritom bolo vybadať ten okamih, kedy jej drobné sivobelasé očká zjasneli a mimika tváre strnula v napätej pozornosti. Jej prednosťou bola aj irónia a humor, ktorými vždy prekvapila vo chvíli, kedy by to nikto nečakal. Napríklad keď už bola po mŕtvici odkázaná len na vozík a posteľ a nemohla hovoriť, mávala z času na čas krátke depresie. Vtedy nechcela s nikým komunikovať a stratená v minulosti svojho detstva a mladosti hľadela bezodne smutnými očami von z okna. Pri takomto chvíľkovom plači ju zastihla sesternica, ktorá jej do izby niesla obed. Keď sa však potkla o prah dverí a vrávorajúc po izbe ledva udržala rovnováhu, v tom momente prešiel babkin vytrvalý plač v srdečný chichot.. I v auguste, keď som v kuchyni sesterniciam tvrdil, že Boh je žena, ktorá má - rovnako ako Vyvolení a Veľký brat - po celom svete svoje skryté kamery a odpočúvacie zariadenia, ozýval sa z babkinej izby chichot. Keďže ale žiadny človek nie je dokonalý, ani moja babka nebola bez chýb. Prvá sa prejavovala so železnou pravidelnosťou každý deň presne od 19.00 do 20.00 – počas Správ na Markíze a STV. Správy na JOJ-ke babka zo zásady nikdy nepozerala (sčasti aj preto, že JOJ-ku v Spišskom Hrhove nechytajú). V tomto čase sa u Dzurňákovcov na Hurke pri kostole odohrával vždy rovnaký výjav - babka sediaca na stoličke asi 45 cm/> od obrazovky, ktorá s ironickým úsmevom v pravidelných intervaloch mávne rukou na znak morálneho úpadku dnešného sveta. Druhou jej slabosťou bola asi generačná záležitosť - práca na poli, a keďže sme na Východe, práca na zemiakovom poli za babkiným domom. A to verne podľa hesla: „ísť kopať treba vždy, keď je na to príležitosť, najlepšie však na poludnie, keď je slnko najvyššie.“ Koľkokrát dostala za tieto svoje kúsky pokarhanie! (najmä od svojej najstaršej dcéry, ktorá mimochodom robí presne to isté…). Myslím, že ani nemusím dodávať, čo babka robila v jedno júnové poludnie r.2002, len pár hodín predtým ako dostala mŕtvicu. Poslednou múdrosťou, ktorú mi stihla povedať pred mŕtvicou a následnou stratou reči bolo pre mňa prekvapujúce vysvetlenie princípu skleníkového efektu a príčin klimatických zmien na planéte. Pokiaľ to teda ešte neviete, tak príčinou klimatických zmien nie sú žiadne záhradkárske skleníky, ako to hovoria v Správach na Markíze, ale všetky tie rakety a satelity, ktoré svojim pohybom po vesmíre rušia vytváranie zrážok a vetrov na Zemi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Babkino zemiakové políčko v deň jej mŕtvice posmutnelo a 24.septembra tohto roku i osirelo. Nemusí ale byť až tak smutné, pretože moja babka ako čistá veriaca duša v Nebi vyfasovala políčko nové, i keď tam nie sú zemiaky hnedožlté, ale nebovobelasé a keďže je tam aj menej Cigánov ako na Zemi, netreba ich dokonca ani strážiť. Akoby som ju videl - opretú o motyku a neveriacky sa chichotajúcu nad nezvyčajnou farbou zemiakov, akoby s nemou otázkou na perách: „Ta keby bul Boh chlop, to še da chapac, no jak može taku glupocinu vymyšľec žena, to nigda nepochopim!“ 

p.s.: Keď som na jej pohrebe v hrhovskom dome smútku odolával farárovej svätuškárskej agitácii hodnej báťušku Gottwalda, chvíľu sa mi zazdalo, že počujem v sále známy chichot – tentokrát na jeho vrub.

Michal Buchta

Michal Buchta

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vnímavý a inteligentný človiečik, ktorý je mierne rozčarovaný z konzumnej, necitlivej masy (ľudí?) v našej krajinke. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu