Ženám by sa páčilo, keby im muž otvoril dvere, keby mi podal kabát keď sa obliekajú, keby im daroval kvety napriek tomu, že nemajú žiadny sviatok (alebo aspoň keď ten sviatok majú), keby dokázal povedať veci, ktoré dokážu potešiť a spraviť tak zo všedného dňa výnimočný. Keby dokázal prejaviť to, že práve tá jedna je niečím výnimočná práve pre neho, keby sa na chvíľu dokázal zamyslieť nad tým, čo by jej dnes mohlo urobiť radosť. Stačilo by občas prísť, pohladiť, dať bozk na čelo, líce, ruku.. tak ako to muži robievali kedysi.
Čo by sa páčilo mužom, to povedať neviem. Nie som muž.
Je na škodu veci, že realita je úplne iná. Idem po ulici a vidím, ako dievčatá ťahajú jednu cigaretu od druhej, ako používajú tie najvulgárnejšie slová, ktoré sa už dávno stali súčasťou ich bežného vyjadrovania. Dievčatá, ktoré nevedia kedy prestať piť alkohol a potom robia veci, za ktoré by sa možno hanbili aj chalani. Nemám rada ani to, keď vidím ako sa chlapci správajú k svojím priateľkám. On sedí na barovej stoličke a ona pri ňom poslušne stojí (to asi preto aby boli výškovo vyrovnaní), idú spolu na diskotéku a on nahovára peknú slečnu s ktorou sa práve zoznámil, hoci jeho „drahá" sedí hneď vedľa nich.
Samozrejme, existujú aj výnimky. Mám kamarátku, ktorá sa snažila pre svojho priateľa vymyslieť sem tam nejaké milé prekvapenie, dávala mu často vedieť že ho ľúbi, napriek tomu, že on jej dlhú dobu nič také nepovedal, ani neprejavil. Mám kamarátku, ktorá sa takmer z každého rande vráti s nejakým kvetom. Nie je to prvotné pobláznenie jej chlapca, trvá to už 2 roky a ona tie kvety prináša stále. Hm, ani neviem či som u nej videla dva rovnaké. A mám aj vlastnú skúsenosť. Raz som šla z intráku domov a niesla som si cestovnú tašku. Za mnou išli dvaja neznámi chalani a jeden z nich sa spýtal, či nepotrebujem pomôcť. Bohužiaľ, sú to viac-menej iba výnimky. Na to, aby to bolo bežnou súčasťou života, by sme sa museli asi vrátiť do minulosti. Poznám totiž aj také páry, kde si dvaja medzi sebou „prejavujú lásku" tým, že pri akejkoľvek hádke dokážu na pomenovanie toho druhého použiť veľmi hrubé výrazy. Čo ja osobne veľmi nechápem, pretože ak mám niekoho rada, tak mám k nemu aj patričnú úctu.
Viem, viem. Svet sa mení. Mení sa spôsob života. Žijeme v modernej dobe. Všetci sme svedkami toho, že všetko sa mení možno až príliš rýchlo. Je však na zamyslenie, prečo sa s tým všetkým musia meniť aj vzťahy. Prečo v nich už nie je to „romantické", čo bolo kedysi prirodzené?
