Mníchovská konferencia je zaužívané synonymum zrady, a to nie iba v češtine a slovenčine. Teraz sa dejiny opakujú ... hoci, presne podľa slávnej poučky, ako fraška. Neville Chamberlain totiž vyzerá voči Donaldovi Trumpovi ako rozumný taktik, hoci vieme, ako tá jeho taktika z jesene r. 1938 dopadla. Neville mohol v r. 1938 aspoň dúfať, že zabránil vojne. Alebo , že získal čas, kým Británia dozbrojí.
Donald Trump ale prichádza so svojou kapitulantskou politikou do už prebiehajúcej vojny, v ktorej má spojenca, čo už 3 roky bojuje a prináša obete. V takejto situácii je „mníchovanstvo“ rádovo horšou zradou.
.........................
Ak USA vnútia Ukrajine kapituláciu, nenastolí to mier, ale iba prestávku. Vlastne sa mieru zabráni. Mier sa s Kremľom dá totiž nastoliť iba spoločnou silou, nie rozpadom spojencov a núkaním dohody. Dohoda s Ruskom tu predsa už bola – keď Ruská federácia garantovala Ukrajine územnú celistvosť prostredníctvom Budapeštianskej dohody (1994). Ukrajina vtedy, na presviedčanie USA, odovzdala Rusku svoje jadrové zbrane. A nebolo ich málo : Ukrajina disponovala tretím najväčším arzenálom jadrových zbraní na svete. Takže sa dá tvrdiť, že ak by sa Ukrajina nebola nechala presvedčiť na dohody s Ruskom, dnes by nekrvácala.
Mimochodom : dohodu o nemennosti ukrajinských hraníc garantovali vtedy, popri Ruskej federácii (vedenej B.Jeľcynom) aj Spojené štáty (B.Clinton) a Veľká Británia (J.Major). Ale v roku 2014 Rusko zabralo ukrajinský Krym. Ako môžeme veriť dohodám s Putinom teraz, kedy po Kryme útočí už na celú Ukrajinu?
Prinajmenej od nástupu Putina si Rusko chystalo zbrane, finančné rezervy aj piate kolóny všade, kam kedysi siahalo impérium ZSSR. V mnohých takých štátoch už vojnový konflikt vyvolalo, alebo zasialo konfrontáciu. Ruský imperializmus sa vracal do hry cez tieto ozbrojené akcie : Podnestersko (1992), Gruzia (19991-93 a znovu 2008), Tadžikistan (1992-97), Abchádzko (1992-93 a znovu 1999-2009) , Dagestan (19999), Južné Osetsko (2008)...
Cieľom je – ako hovorí otvorene prezident Putin a ešte otvorenejšie bývalý prezident Medvedev, ovládnuť opäť tú časť Európy, nad ktorou panoval Stalin (prinajmenej!). Čiže aj Slovensko.
Ruskí politici sú vo svojich plánoch rovnako otvorení, ako bol Hitler v 30.rokoch – ale tí európski vždy radšej počúvali mierové klamstvá diktátorov. A slovenskí sa im zasa už vopred podkladajú. Jedno aj druhé sa opakuje.
.......................
Doteraz sme žili v medzivojnových rokoch
Veľkej časti politikov Západu podnes nedochádza, že koniec Studenej vojny oslavovali len na Západe. V Moskve, aj v Pekingu, považovali rok 1989 len za vynútenú prestávku. Bývalý dôstojník KGB Putin v Rusoch kriesil a vzkriesil imperiálny resentiment. Vďaka tomu vyhral voľby a zmenil ústavu tak, že už neodišiel. Presne to isté urobil bývalý kaprál Hitler. Z rokov po Veľkej vojne, ktoré vtedajší obyvatelia Európy považovali za nastolenie trvalého mieru, urobil „medzivojnové roky“. Aj Putin zmenil mierové časy na medzivojnové roky, užívali sme si ich v rokoch 1989 - 2014. Aj on ich využil na zbrojenie. A odkiaľ získal peniaze? Tie sme posielali my a ďalší obyvatelia Západu cez umelo vyšpičkované ceny plynu a ropy. Aj preto sa mier skončil, a s ním aj naše „medzivojnové roky“...
...............
Všetko ale nemusí dopadnúť ako v 30.rokoch. Napriek mrazivým analógiám sú tu aj rozdiely. Napr. že Ukrajinci, na rozdiel od Čechoslovákov, za svoju slobodu bojujú. Našťastie, ukrajinský prezident sa nestal kolaborantom nepriateľa. Na rozdiel od Beneša, ktorý spojencom potajme oznámil, že ČSR nebude bojovať, Ukrajina bojuje. U nás sa vtedy zohralo kruté divadlo : národy Československa boli pripravené bojovať s Hitlerom, vrátane Slovákov. Ale Beneš najprv mobilizoval , vzápätí demobilizoval a potom utiekol. Ešte hanebnejším je náš príbeh po ruskej okupácii 1968.
Zelenský sa ale nestal Benešom, ani Gustávom Husákom. Po útoku okupantov ostal verný prezidentskej prísahe.
Chápem, že ho pre tento postoj u nás nenávidia všetci, ktorí stáli v minulosti na strane okupačného režimu, čiže najmä „normalizační“ komunisti, ktorých dnešným lídrom je R.Fico. Ten kontinuitu svojej kolaborantskej línie potvrdil poklonením sa pri hrobe hlavného predstaviteľa bývalého okupačného režimu, G.Husáka. To sa udialo v januári 2024. Na konci roku 2024 priklincoval svoju pro-ruskú pozíciu poklonením sa Putinovi rovno v Kremli. Odvtedy je jasné, komu u nás o čo ide.
...............
Túto domácu kontrarevolúciu prežívame v ťažkom čase, kedy projekt EÚ čelí doteraz najvážnejším útokom. Vedie ich Rusko ale aj extrémistickí a proti- EÚ európski a americkí politici. O to je dôležitejšie, aby si bola slovenská demokratická verejnosť vedomá, že sa treba postaviť nie len proti niečomu, ale aj za európske hodnoty a na obranu národných záujmov SR.
Stretávanie na námestiach a demonštrovanie vôle ostať v Európe nadobudne čoskoro ešte vážnejší rozmer , keď sa priblíži referendum o vystúpení SR z EÚ. A obávam sa, že takému referendu sa skôr či neskôr nevyhneme.
Toľko poznámky na okraj dňa. Držte sa!
