Zoženieš, požičiaš to a ono, vybavíš zľavu v e-shope kde robíš ? – ozývali sa mi aj ľudia čo inak za celý rok nenapíšu, nezavolajú, nestavia sa. Ale ok vybavím, zariadim, pomôžem, poradím, obetujem čas....netušiac, že jedného dňa sa to celé otočí a pomoc potrebujem ja....
Zrazu sa rozpŕchli! Kde sú tí, čo sa nazývali mojimi priateľmi? Halóóó potrebujem počuť aspoň to otrepané neboj bude dobre...
Veľké ďakujem Lucii - mojej relatívne novej kamoške, s ktorou sme ešte ani nestihli zažiť pekné veci. Zostala pri mne, neodsudzuje, neposudzuje, ťahá ma z postele, ťahá ma späť do života...zaujíma sa o vyšetrenia, výsledky, možnosti...moja druhá mama.
Pilot – týpek z pokecu, s ktorým som si desať rokov písala ale nikdy sme sa nestretli, každý žil svoj život a sem tam sme si prehodili najdôležitejšie míľniky zo života do správy a pol roka opäť nekomunikovali. Po oznámení diagnózy sadol do auta a prišiel hoci bol ten posledný, od ktorého by som to očakávala. Ponúkol finančnú pomoc, plece na vyplakanie, zobral ma bližšie k nebu tak ako desať rokov písal, že raz urobí...
Bývalý šéf - zviechajúci sa so smrti vlastnej manželky zavolá, príde, povzbudí...nik z práce sa neozve, absolutne nik iný len človek, ktorý tam už 4 roky nepracuje...
V neposlednom rade môj manžel, ktorému bolo naložené azda najviac. Moja diagnóza, vzájomné priznanie k nevere, precitnutie, že jeho manželka nie je taká dokonalá ako ju vždy videl. Už rok sa hľadá a bojuje sám so sebou. Zostať či poslať doprdele so slovami zaslúžiš si. A tak ma posiela do prdele, pomáha a miluje zároveň a to všetko niekedy aj viackrát za deň. Tri psychologičky a jedna psychiatrička je moja/naša bilancia za uplynulý rok. Množstvo rád ako žiť ďalej (ak choroba dovolí), výčitky, otázky, obavy, rozchody, príchody, odsudzenia, objatia, žiarlivosť. Búrlivý rok...každá búrka však raz ustane a tak aj ja niekde (hoci ešte v úzadí) cítim, že to dokážeme! Veľmi si to prajem...
Zopár ďalších ľudí, zväčša tí, ktorí prežili niečo obdobné zlé vo svojom živote ma podporuje a vracia mi moje počínanie v duchu rob iným, čo chceš aby oni tebe robili.
Do roka a do dňa mám späť prsko čo mi choroba vzala...(je fakt pekné :-))
Po roku som sa vyzliekla pred sebou samou (aj manželom)
Po roku sa stále neozvali ľudia čo som celý rok verila že sa ozvú....
Po roku hľadania svojho vlastného ja som veľa vecí pochopila, naučila som sa o sebe samej a o živote viac ako za predchádzajúcich 34 rokov...
Po roku chcem povedať, že hoci to tak spočiatku nevypadalo mám chuť tu ešte dlho byť s manželom, dcérkou a neprestávať snívať naše spoločné sny !!!
Ďakujem životu, manželovi, pravým kamošom, Bohu, Panne Márii a Sv. Rite
