.
S nápadom prišla sestrina dcéra. Zaplatí nám, teda obom sestrám, letenky a my prídeme na víkend do Londýna. Háčik bol v tom, že sa to oslávenkyňa nemala dozvedieť.
Cítili sme sa ako agenti v službách Sherlocka Holmesa. Nebolo to len o tom, že my sme leteli do Londýna. Vzhľadom k tomu, že sestra má mnoho priateliek aj doma na Slovensku, rozbehla sa „Akcia Z“ na zbieranie všetkých blahoprianí a podpisov do pamätníčka. Ešte že máme internet a FB. Všetko výborne fungovalo. Dokonca aj telefonáty od netere z Londýna, typu: - Ahoj, Kati, sme tu všetci, aj mamka!-
Keď nadišiel deň „D“ , nervozita naberala na intenzite. Ale len dovtedy, dokiaľ sme šťastlivo nedorazili na miesto určenia. S malými chybičkami krásy, keď sme napr. nemohli nájsť parkovisko pri letisku.
Keď sme dorazili k neteri, sestra ešte našťastie nebola doma z práce. Ale na oslavu bolo všetko prichystané – najbližší, slávnostná tabuľa na spôsob švédskych stolov, kamarátky Slovenky s rodinami žijúce v Londýne a my dve.
Ak ste čítali príbeh z Biblie o Lótovej žene, ktorá sa premenila na soľný stĺp, keď sa otočila, tak asi takto zostala stáť aj naša sestrička, keď nás zbadala. Len s tým rozdielom, že miesto soľného stĺpa jej z očí tiekli slané slzy, ktoré nie a nie zastaviť.
Že oslava prebehla úplne úžasne, o tom netreba ani písať. Mne sa dokonca splnil aj sen spred štyroch rokov. Vtedy sa mi pri návšteve Londýna nepodarilo vidieť v Národnej galérii slávne Van Goghove Slnečnice. Teraz to vyšlo na jednotku.
O pár dní sestre pribudne k tým x-krížikom aj jeden rok. Žiadna veľká cesta do zahraničia sa nekoná. Konala sa, ale smerom na Slovensko, kde sa opäť stretli spolu tri sestry.
Aj keď len na pár dní.
