Uvedomila som si, že takto budem úplne verejne prezentovať svoje názory, ktoré sa nebudú mnohým páčiť. Ktoré nebudú možno korešpondovať so všeobecným názorom. V prvom momente som sa stiahla a priznám sa, trvalo mi asi dva dni, pokiaľ som túto registráciu potvrdila. Možno si niekto povie, že som hlúpa, ale tých pár mesiacov ma naučilo, že ľudia sú naozaj všelijakí. Hľadajú skryté významy aj tam, kde nemusia a veľmi radi kritizujú. A teraz to nemyslím na seba(aj keď moje články nie sú z tých vynikajúcich), ale... Čítam aj diskusné príspevky pri článkoch, ktoré sú pre mňa zaujímavé. Priznám sa, niekedy, spisovateľ by napísal, že mu (nejakému hrdinovi knihy) takmer vyskočili oči z jamôk, tak aj ja sa tak cítim.
Prečo?
Ja som obyčajný človek (teraz nemyslím na p. Matoviča), ktorý napr. nepozná presnú citáciu mnohých zákonov, pretože toto neštudoval. Mám pocit, že niektorí ľudia čakajú, že ak píšeme (píšem)o problémoch, musí to byť úplne fundované. Musí to byť profesionálne. Ale to je trochu scestné. Samozrejme, že bludy tu nemajú miesto. Možno si teraz niekto povie, že to, čo píšem, je taký blud. Ale, ruku na srdce. Koľkí z nás by napríklad venovali nejakej téme pár riadkov, ale radšej "cuknú", pretože vedia, že spustili by pomyselnú lavínu. Lavínu sarkazmu, možno aj skrytého výsmechu či irónie.
Nechcela som týmto mojím názorom nikoho uraziť. Len som napísala, ako to cítim. Takže dúfam, že blogári neprestanú písať(aby sme malo čo čítať) a diskutujúci neprestanú reagovať. Aby sme - v konečnom dôsledku - tiež mali čo čítať a aj písať.