nie sú chyby ako chyby

Potrebovala totiž z katastra nejaké doklady. Potvrdenia a pod. To, čo tam našla, resp. nenašla, ju totálne vydesilo. Zistila, že jej dom a pozemok jej skrátka vôbec nepatria. Patria, ale susedovi. Už asi rok. Nechápala. Veď dom stojí už pekných pár rokov. Keby nemala vysporiadaný pozemok pod domom, ani by nedostala stavebné povolenie. Nebola by skolaudovala. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Keď sa ohradila, že to nie je možné, tak dostala odpoveď, že všetko je tak, ako má byť. Našťastie sa moja kamarátka nedala odradiť a po mnohých peripetiách, ktoré netrvali ani deň, ani dva, ale omnoho dlhšie, prišla veci na koreň. Pravda bola na jej strane. Na vine bol obyčajný preklep. Preklep!!! Neviem si ani predstaviť, čo by bolo, keby náhodou nebola potrebovala to potvrdenie, ktoré potrebovala. Keby sa jej náhodou niečo stalo. Kto by zistil, že tam bola chyba? Naozaj, človek je omylný, ale varovný prst musí byť stále zdvihnutý. Nie všetky chyby sa nám "prepečú". Nie všetko, čo robíme, aj keď s tým najlepším úmyslom, bude dobré. Viete, čo je na tom najlepšie? Ten jej sused ani nevedel, že je to naňho napísané. Teda... s najväčšou pravdepodobnosťou.