Nás od mala učili, že máme pracovať, aby sme mali plácu. Aby sme mali, ako sa hovorí z čoho žiť. Teraz? Pracuj, aby sa iní mali dobre. Makaj pre iných. Lebo tí INÍ, čo sú nad tebou zoberú financie a tí aj delia systémom - jeden mne a druhý - tiež mne. A tebe? Keď sa zvýši, tak dostaneš tie omrvinky.
AK!!! sa zvýši. Čo asi nikdy. Také je heslo tohto súčasného sveta. Ale je zaujímavé, že tí, ktorí stále "nemajú" peniaze na výplaty, sa prevážajú čím ďalej tým viac v nových autách a potom majú ešte novšie až nevedia, čo by s nimi robili. A ty , keď konečne dostaneš výplatu, nevieš, čo skôr zaplatiť. Aby ťa nenaháňali elktrikári, plynári, poprípade telekomunikácie. To v tom lepšom prípade. V tom horšom už môže prísť aj exekútor.
A potom sa pýtame - prečo je toľko lúpežných prepadov v bankách a na poštách. Prečo je toľko agresivity medzi nami?
Včera ma dorazila správa, neviem, už v ktorých večerných novinách, že sa 71-ročná starenka chcela utopiť. Aký zúfalý musí byť človek, keď sa v takomto veku odhodlá k tomuto kroku? Aká bezmocnosť ju prinútila k tomuto činu?
A my sa darmo budeme pýtať PREČO?
