Aj keď je ešte len polovica septembra za nami, verte, že už o chvíľu na nás začnú obchodné siete tlačiť s ponukou vianočných produktov. Iné to nebude ani v rôznych časopisoch. Samé recepty – dobrotky také a onaké, rôzne jednohubky, zaručene vynikajúce regionálne jedlá. Skrátka, neviete, čo skôr uvariť na štedrovečerný stôl. Či vaše osvedčené recepty, alebo tie nové. Samozrejme, potom neodoláte a urobíte jedny i druhé.
Ďalšie dejstvo už poznáte všetci. Plno jedál, ktoré, ak nechcete vyhodiť, tak ich konzumujete do prasknutia.
A po sviatkoch?
Hnevajú vás nadbytočné kilečká, ktoré ste chtiac – nechtiac nabrali a vy teraz neviete, čo s nimi.
Teda – oprava - viete, len neviete, ako ich zhodiť, resp. nie je dostatočná pevná vôľa, čas a pod.
A opäť prichádzajú na rad novinové médiá. Tie isté časopisy, ktoré vás predtým kŕmili vynikajúcimi, ale nezdravými receptami, vás teraz zahrňujú zaručene vynikajúcimi a overenými diétami.
Bohužiaľ, musím sa priznať, že som bola taká istá. Zbierala som rôzne recepty, vymýšľala, čo by som ešte tak mohla pripraviť a potom som to aj jedla, ak som nechcela, aby to všetko vzala skaza.
Paradoxne, zlom nastal minulý rok, ale nie v zime. V lete. Bola to ručička váhy, ktorá sa nebezpečne priblížila k hmotnosti s trojciferným číslom. Vtedy som si povedala: DOSŤ!
Začala som s delenou stravou. Poviem vám, bola to drina, pretože nejesť večer po 18. hodine dalo riadne zabrať. Hlavne vtedy, keď syn si robil druhú večeru, tzv. chuťovku o desiatej večer a mňa pokúšalo nie samotné jedlo, ale jeho vôňa. Boli to hotové Tantalove muky.
Vydržala som. Síce len mesiac a pol, ale vydržala. Zhodila som vtedy asi desať kíl a ak mám byť úprimná, pochytil ma strach. Strach z toho, čo bude ďalej, ak budem takto pokračovať. Chcela som schudnúť, ale tak, aby nenastal jojo-efekt. Je pravda, že okrem diéty som zapojila do toho aj pohyb, pretože samo od seba by to nešlo tak jednoducho. Keďže na cvičenie nebolo času, vyhrala to chôdza. Nie pomalá, ani rýchla. Taká akurát.
V septembri som s diétou skončila, ale neskončila som s určitými návykmi, ktoré mi zostali. Bieleho pečiva som sa odvtedy nedotkla, jem iba celozrnné. Po šiestej večer tiež už nejem. Naučila som sa piť veľa tekutín, hlavne obyčajnú vodu z vodovodu a bylinkové čaje. Samozrejme nesladené. Snažím sa pravidelne stravovať v určitých intervaloch. Chôdza zostala odvtedy mojím dobrým a nerozlučným priateľom. A verte či nie, mám ďalších 12 kíl dole. Nešli už tak rýchlo, bol to už proces dlhých mesiacov, ale poviem vám ten pocit, keď som zhodila po zime kabát a tie spýtavé pohľady a otázky typu AKO? stáli za to.
Keď mi ktosi predtým tvrdil, že dá sa schudnúť, aj keď pomalšie, ale istejšie tým, že môže jesť všetko, len v menších porciách a na malom tanieri, neverila som. Teraz to mám vyskúšané na sebe a hovorím: Ide to! Ide to v každom veku, nielen v tom mladšom. Len nesmiete očakávať veľké zázraky hneď na začiatku.
A recepty? Kupujem ich aj naďalej, ale poriadne si rozmyslím, čo vyskúšam. Je pravda, že mám pevnú vôľu, ale ...načo pokúšať?
PS: Viete, prečo som to napísala? Lebo ak aspoň jednej žene, alebo mužovi to pomôže, aby sa podľa možností trochu naštartovali a spravili niečo pre seba a pre svoje zdravie, tak to malo zmysel napísať to.
Á propo! Zabudla som ešte napísať, že sa mierne upravili aj problémy s tlakom, s chrápaním a tak. Dobré, nie?
