Poznáte pracovné zošity. Domáca úloha - vypracovať jednu stranu. Na tom by nebolo nič čudné, keby som si po čase nebola všimla, ako postupovali v škole.
Tam na hodine tiež urobili len jednu stranu. Za 45 minút. A moja dcéra doma za 5 minút.
Moja reakca vtedy bola asi takáto: "To čo tá učiteľka s vami robí na hodine, keď ty to máš za chvíľu?"
Ale ako sa hovorí: Na každého raz dôjde.
Aj na mňa.
Poslali ma suplovať k prvákom. Matematiku. Povedala som si - malina.
Ono to bola malina len možno prvých 5 - 10 minút. A potom tvrdá realita. Vypracovávali sme jednu stránku z pracovného zošita. A samozrejme aj na tabuľu. Je pravda, že pár detí mali vypočítané príklady raz - dva, ale tí ostatní....
Nie všetkým to išlo tak ľahko a rýchlo. Ku každému choď, každému povedz, každému ukáž, aj desať razy, medzitým sleduj na tabuli, čo sa tam deje.
Akože niečo podobné je aj pri ôsmakoch, deviatakoch, ale predsa už sú to len trochu samostatnejšie "bojové jednotky".
Poviem vám pravdu, pokiaľ skončila hodina, mala som čo robiť, aby som to stihla. A vyšťavená som bola až-až.
Po roku som prestúpila do školy, kde chodila aj moja dcéra. Jej pani učiteľka sa stala mojou kolegyňou a ja som sa jej priznala so všetkým. Aj s tým komentovaním a samozrejme aj ako som suplovala.
Schuti sa na tom zasmiala.
Ale ja som si uvedomila, aká náročná je práca prváckych pani učiteliek.
Pretože od nich sa odvíja v deťoch to, ako budú pripravení do ďalších rokov na škole a nielen tam, ale možno aj v živote.
Dotyčná pani učiteľka už nie je medzi nami. Podľahla ťažkej chorobe. Ale počet detí, ktoré za tie roky vychovala a učila je poriadne veľký.
Milá Gitka, toto je taká malá spomienka na teba a zároveň vzdaný malý hold nielen tvojej práci, ale práci všetkých prváckych učiteliek.
PS: Nemusím hovoriť, že odvtedy som si dávala pozor na ústa a nekomentovala som len tak mírnix-dírnix niečo, čo som nepoznala.
Bohužiaľ, človek po čase zabúda na vlastné chyby.
Vždy som sa čudovala, čo môžu napr. takí speváci makať na cédéčku toľké časy. Zatvorení v štúdiu na dva týždne a potom to trvá pol roka aj rok, pokiaľ to CD vyjde. Nuž, aj tom som zakúsila ... ale to už by mohol byť ďalší článok.
