Pamätám si, keď som ako dievča pozerala večerné televízne programy. Nebol síce vtedy veľký výber, ale pozerala som a tešila som sa. Moju radosť dokázala skaliť pri obrazovke jedna jediná vec. Keď sa na začiatku filmu objavila v rohu veľká hviezda, už som vedela, že je zle. Moja mamka vtedy nekompromisne zavelila:- A do postele! - tak prísne, až sa mi chcelo plakať. Ale poslúchla som. Čo na tom, že počas celého filmu tam možno boli dva bozky. Ale bola predsa hviezdička.
A dnes?
Dnes máme piktogramy, ktoré nám ukazujú, od ktorého veku dieťaťa sú programy vhodné. Nie som žiadna moralistka, ani puritánka, ale predsa len. Keď vidím, že na obrazovke beží nejaká telenovela a je tam piktogram 12, teda vhodné pre deti od dvanásť rokov, neviem, či som sa zbláznila ja alebo televízia. Je vhodné, aby deti, aj keď už vedia dosť o svete, pozerali na manželské a mimomanželské mnohouholníky, kde zrada a intrigy sú niečo úplne samozrejmé? Poviete si, čo ma je do toho? Že si to nemám zapnúť? A verte, že som aj prestala. Ale kto má deti napr. doobeda doma, v prípade, že sú choré a pod., tak to neustriehne. Kde sú tie pravidelné programy pre deti, ktoré boli kedysi. Nemyslím len za socializmu, ale aj po revolúcii. Neviem, či si pamätáte také Mravenisko a ostatné relácie. Deti sa tam niečo nové dozvedeli a ešte aj súťažili, či už v kreslení, alebo niečom inom. Moja dcéra má dodnes knihy, ktoré odtiaľ dostala. Možno mi mnohí rodičia dajú za pravdu - koľkokrát upozorňovali svoje deti, čo je dobré a čo zlé. Čo sa nepatrí, čo môže ublížiť. Darmo, pokiaľ to vravela mama alebo otec - ty si stará škola, si staromódna(y), nemáš pravdu. Akonáhla to povedal niekto cudzí, kamarát, alebo aj v telke, už si to decká vedeli aj prdstaviť, že..- môže to tak byť...-. Kedysi sme hovorili o nevychovaných deťoch, že ich vychovala ulica.
Kto ich dnes okrem rodičov vychováva?
