Rafaj verzus Radičová

Politici sú tiež len ľudia a majú právo na omyl. Občas má však volič pocit, že sa mýlia pričasto a celá politika je podobne ako futbal postavená na chybách. Ten, komu sa podarí urobiť ich menej, vyhráva. Rafael aj Iveta vystrelili na politickom ihrisku zhodne na vlastnú bránu. Nasledujúce kroky reprezentantov dvoch slovenských politických protipólov však už boli rôzne. Rafaj zostal, Radičová zložila mandát.
Oháňať sa pojmami ako etika, morálka či politická kultúra v našich zemepisných šírkach bohužiaľ pomaly už ani nemá zmysel. V prezidentských voľbách sme sami ukázali, že keďže sa z politiky úplne vytratili, prestali byť merítkom nášho rozhodovania, komu prideliť volebný hlas. Rafajov podvod nemal na jeho voličov takmer žiadny vplyv. Kandidát, ktorého SNS pred pár rokmi svojou podporou vhodilo naspäť do vrcholovej politiky, s prehľadom zvíťazil.
Radičovej lapsus prišiel až po voľbách. Voliči teda ešte nemali čas zareagovať. Na slovenskej scéne zmietajúcej sa medzi dvoma navzájom sa vylučujúcimi tábormi pani Radičová asi o veľa nepríde. Práve naopak. Zareagovať by mohli ľudia v strane. Tí, veľmi dobre vedia, že práve Iveta Radičová, je najobľúbenejšou tvárou SDKÚ-DS. Teraz navyše potvrdila, že za svoje činy dokáže prevziať zodpovednosť. Chystá sa v SDKÚ-DS zmena stráží? Čaká sa len na to, či loptu ktorá SMERuje na vlastnú bránu, niekto vykopne z bránkovej čiary a opozícia sa s novou energiou konečne pustí do útoku. Lopta v bránke ešte nie je celým objemom...