Stačí, keď začnem od seba. Matematika síce nepatrí medzi moje najsilnejšie stránky, ale odhadujem, že dnes som zapísal minimálne 5 A4-iek textu rozhovormi na icq či facebooku. Počet slov, ktoré som dnes vyslovil bol zhruba 5-krát menší. Zasmial som sa dnes možno 60 krát. Namiesto úprimného hurónskeho rehotu som však naťukal blbé vysmiate toto :D.
Smajlíci alebo emotikony postupne nahrádzajú prejavy emócií a skratky ako LOL, Ď., OMG alebo ROFL prznia krásny slovenský jazyk.
Ľudia pritom ovládajú toľko nápaditých spôsobov smiechu. Vieme sa smiať očami, od srdca či popod fúzy. Dokážeme sa škodoradostne rehotať, ale aj úsmevom pohladiť. Občas sa smejeme cez zuby, občas sa škľabíme, rehotáme, chechtlíme či chichotáme len tak bez príčiny.
My, ako prvá generácia vychovaná internetom sa však smiať prestávame. Väčšinou si to nevšímame a robíme to celkom nevedome.
V nočnom tichu medzi prešľapovaním po dvoch hrubých knihách a vytláčaním si vyrážky však občas príde chvíľa, kedy to človeka začne strašne štvať.
9. feb 2009 o 23:19
Páči sa: 0x
Prečítané: 803x
Laughing out loud-generation
Keďže aj ja som človek, nemohol som si nevšimnúť fakt, že my ľudia sa pomaly, ale isto prestávame smiať. Prvého človeka, ktorý na niečo vtipné zareagoval skratkou LOL som považoval za zblbnutého magora. Keď sa mi to stalo druhý krát, napadlo ma, že tí dvaja sa asi poznajú. Situácia sa zopakovala do tretice a s hrôzou som si uvedomil, že ide o trend.
Štefan Bugan
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
