Režisér je späť

Goteborg 2002. Maestro je späť, rodí sa kult. Tento krát si ambiciózny Filc prizval k spolupráci obrovské hviezdy formátu Pálffyho či Bondru a komerčný úspech projektu je až zarážajúci. Pokračovanie prvého dielu z Petrohradu vyhnalo ľudí do ulíc a spôsobilo doslova hokejovú revolúciu. 

Helsinki 2003. Kvalitný film. „Iba bronz“. Chlapci nevadí, o rok bude zlato. Strojca úspechov odišiel na vrchole, továreň na úspechy prevzal František Hossa. K dispozícii mal azda papierovo najsilnejší slovenský tím v histórii majstrovstiev sveta, a tak sa divákom bronz máli. 

S jedlom rastie chuť. A diváci majú v pamäti krásny dramatický Goteborg. Mnohí z nich však zabudli na Šuplerove, Golonkove a Šterbákove režisérske prvotiny z autorskej dielne koncernu zvaného slovenská reprezentácia. Zabudlo sa na lídrov ako Cíger, Plavucha či Daňo. Na hviezdičky z ktorých sa nikdy nestali na medzinárodnom poli hviezdy. 

Na Petrohrad sme čakali sedem rokov a prišiel z ničoho nič. Narodil sa prakticky z jedného zápasu. Až do štvrťfinále sme nikoho silného nezdolali. Zdolanie dovtedy suverénnych Američanov sa rovnalo malému zázraku. Od Helsínk uplynulo šesť rokov a postup do štvrťfinále je nám podobne ako vlani vzdialený. Postup do semifinále znie ako utópia. Dali by sme čokoľvek za Helsinský bronz, ktorý sa niekedy málil.
Ľudia začínajú byť skeptickí. Chcelo by to ďalší zázrak. Skladba tímu v mnohom pripomína Petrohrad. Ešte všetko nie je stratené a Filc už niekoľkokrát dokázal, že je pre nás tým správnym režisérom.