Napriek tomu, že som kresťan, že mám rád pozitívne veci, že takúto muziku nepočúvam, si myslím, že nemáme právo my, politici zasahovať v tejto krajine do všetkého. Vrátane toho, akú hudbu ľudia počúvajú. Som presvedčený aj o tom, že poriadkové orgány a miestne zastupiteľstvo urobia všetko preto, aby na tomto festivale neboli porušované nikoho práva – vrátane tých, ktorí sú na festivale, ale ani tých, ktorí v meste a v okolí bývajú.
Zažil som obdobie v tejto krajine, keď sme mohli počúvať len hudbu, ktorú určili politici ako vhodnú, keď sme mohli čítať len to, čo prešlo cenzúrou. Pamätám si, ako sme nalaďovali na chrčiacich tranzistoroch rakúske rádiá a Luxemburg. Len aby sme si vypočuli hudbu, ktorá nás bavila . Aj pre týchto 40 rokov obmedzení sme vítali demokraciu s otvorenou náručou. Možno, že sme od nej čakali viac, čakali iné. Ale to, čo z nás predpokladám nikto nechce je, aby jedna zo základných hodnôt demokracie – sloboda – bola znova znásilňovaná politikmi.
V stredo- a východoeurópskom priestore je celkom bežné, že politika, politici ohýbajú demokraciu tak, ako im to vyhovuje. „Budujú“ ju len dovtedy, kým to pre nich prináša výhody, politické pozície. V tom momente, keď by demokracia mohla ohroziť ich postavenie, sa obzerajú po modeloch, ktoré zabetónujú ich politickú moc.
Ja som zástancom demokracie. Aj so všetkými jej chybami. Nielen preto, že nikto nič lepšie nevymyslel, ale aj preto, že v nej vidím záruku bezpečného a dôstojného života v tejto krajine. Som presvedčený, že svoju úlohu ako kresťanský rodič som splnil. Okrem iného aj tým, že moja dcéra počúva hudbu, ktorá oslavuje život a nie smrť.
A ako politik sa musím snažiť o to, aby v tejto krajine každodenný život občanov bol dôvodom na oslavu života. S rešpektom ku každému inému názoru a vkusu.
