Týka sa to aj tzv. „nových politikov“ a „novej politiky“ na Slovensku. Slovensko ovládla eufória z nových, nezávislých politikov. A tí sa aj skutočne dostávajú na najvyššie pozície vo verejnej správe, čo je v poriadku. A čakáme (zatiaľ stále len čakáme) na nové prístupy, nové nápady, nové spôsoby práce. Trošku konštruktivity, vizionárstva pre Slovensko a jeho občanov. Nie v polohe sľubov, ale v polohe činov. Lebo bilbord znesie všetko. Znesie naše sľuby, znesie poukazovanie na starých politikov. Lenže realita nie je bilbord. Tu by mali nastúpiť tie činy. V zmysle sľubov a postojov na bilborde.
Priznám sa, na posledné udalosti okolo magistrátu hlavného mesta sa pozerám ako na zlú reklamu na nezávislých politikov a ich faktickú činnosť. Na jednej strane zlyhanie „nezávislosti“ a na druhej strane jediný spôsob novej politiky, ktorý som na Slovensku zaregistroval: nahrávame všetkých a všade.
Žeby toto mala byť tá „nová politika“? Alebo tá „nezávislá“? Neprosím si z nej. Je to žalostne málo. Nielen pre mňa, ale myslím si, že aj pre väčšinu občanov Slovenska. Nahrávanie partnerov je v bežnom živote neakceptovateľné. Nemalo by byť akceptované ani v politike. Tak isto, ako je neakceptovateľné dávanie sľubov, o možnosti splnení ktorých nie sme presvedčení. Slovensku mantinelová politika nepomôže. Potrebujeme rozumnú politiku spojenú so slušnosťou a zodpovednosťou.
